• Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO
  • Doporučujeme: Beremese.czModrastrecha.cz
  • Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO

Zemřelo mi dítě

8. května 2017 
Ahojte, vedela som, že sa jedného dňa pripojím. Občas si Vás čítam, aj keď som neprečítala zďaleka všetko, ale poznám pár Vašich príbehov. A bolo mi pritom smutno a zároveň, musím to napísať, lepšie alebo skôr ľahšie. Že nie som sama samučičká tak strašne nešťastná a trpiaca v tomto svete plnom šťastných ľudí. Chcem Vám poďakovať a hlavne zakladateľke Mili za túto tému, ktorá, ako niekto píše, Vám veľa dala, ale ja za seba môžem povedať, že mne skôr veľa vzala. Vzala mi obrovský kus ťažoby a stále berie.
Ja som prišla o dcérku Laurinku. Male len 6 mesiačikov (bez dvoch dní). Stalo sa to na konci decembra a bolo to náhle a nečakané. Trávili sme pokojné vianoce v kruhu rodiny, mám ešte staršiu dcérku Adelku (3 roky), zavolali sme obe babky a dedka k nám na pár dni, nech si užijú vnučky a vnučky ich. Po peknom a hlavne radostnom vianočnom týždni starí rodičia odišli. A my sme sa tešili, že si zase užijeme len sami seba. Ale trvalo to len jeden deň. Večer som uložila Laurinku spať usmievavú a spokojnú. V noci som sa zobudila na kojenie, ale malinká už mala horúčku. Hovorili sme si, že možno zúbky, mala pol roka. Dostala čípok a spali sme do rána. Ráno k lekárke, odtiaľ do nemocnice a rovno na ARO na kramároch. Diagnóza znela meningokokova sepsa. Netušili sme do konca, že je to až také zlé. Zomrela ešte v tú noc :pensive: . Odišla za necelý jeden deň, presne 22 hodín od prvej horúčky :pensive: .Moje krásne, zdravé, vždy spokojné bábätko, jeden večer usmiata a druhý jej niet :pensive: .Hľadal sa aj nosič, od ktorého sa nakazila, ale nenašiel. Dali sme sa vyšetriť všetci v rodine, dokonca aj susedia v baráku. Vraj v prípade meningokoka je malá šanca, že sa nosič nájde, na kultiváciu je vraj veľmi citlivý, vôbec sa nemusí vykultivovať ani u pozitívneho nosiča. Lenže my sme boli celý týžden len v kruhu rodiny, kde sa len mohla nakazit?! Aj napriek tomu, že ubehlo už takmer pol roka, stále mám pocit, že hrám v nejakom ukrutnom scifi filme, stále je to strašne neuveriteľné, že mi moju milovanú dcérku vzala nejaká nepodstatná baktéria. Čo mi ale ešte viac zhoršuje tieto dni, je, že sa blížia prvé narodeniny môjho srdiečka. Máte prosím Vás nejakú radu, ako prežiť narodeniny milovaného dieťatka?
23. čer 2012 v 00:25  • Odpověz  •  To se mi líbí (1)
@zuzanaj54 je mi nesmierne luto tvojej straty a uprimne som is poplakala pri tej rychlej a neskutocnej rane :frowning2: to sa hadam sotva da prezit z normalmnym rozumom.scifi fil uz ostane na veky :frowning2: uz nikdy to nebude ako pred tym..uz nikdy sa svet nezacne tocit :frowning2: no po prvom roku pride druhy rtovnako tazky a ukrutny pokial tvoje srdce a hlava pripustia realitu a zacnu ju vnoimat ako fakt...teda nie z e by to bolo u vsetkych rovnake to asi nie...ale apson z mojej skuenosti a i po rozhovore s vacsinou mamiciek sme sa zhodli na tom ze tu bolest sme sa naucili casom prijmat ako fakt ktory nam jediny ostava ako takmer "hmatatelna " spomienka...je ot jedine coho sa dokazeme potom chytat...spomienky blednu casom bohuzial a trizni nas aj tato myslienka ze ostanu uz len velmi slabucke...no najsilnejsia ostava bolest pri tych spomienkach :frowning2: prvy rok je skutocne najvacsim peklom...aspon ja si nepametam takmer nic...ake bolo pocasie ani kto bol na cele vlady,ci a ktora suseda sa vydala alebo porodila...nepametam sa co hrali v radiu ani ake akcie boli v okoli ..proste jedna velka prazdnota a more sllllz :frowning2: ... prajem ti zuzanka aby tvoje srdiecko plakalo co najviac aby tu bolest vyplakalo ako s anajviac da...pre mna to bol jediny liek...placem do dnes :frowning2: ale je to uz ine po tolkych rokoch...no napriek tomu stale bolestive...ja som si ten scifi po nejakom case premenila na fantazijnu rozpravku...kde som zvacsa ja a moja dcerka ktora nesmierne chyba...a pre mna sa tiez blizi dalsia oslava narodenin a uz mam hrcu v krku a neviem ako to prezijem :frowning2: kazdy rok sa sama seba pytam ako to robim ...mam dalsie dve deti ,no to prve mi chyba pri sfukavani sviecok na jej torte,ci pri vianocnom stole ...o vajicko menej na sibacku a o usmev na mdd tiez :frowning2: no ja sa snazim robit vsekto ako by tu s nami bola...posielam silne objatie a modlitbu do nebicka...a zelam ti vela vela sil a hlavne chut bojovat lebo tento boj je naozaj tazky :frowning2: xxx
23. čer 2012 v 01:20  • Odpověz  •  To se mi líbí
@zuzanaj54 tiež sa pripájam a vyjadrujem ľútosť nad vašou stratou...... Nemyslím si, že existuje nejaká rada, ako prežiť tento deň, keďže z vlastnej skúsenosti viem, že každý deň sa stane niečo, čo nám pripomenie našich anjelikov...... Sme s nimi stále a ich strata nás poznačila na celý život......... Chýbate nám......... Modlitbička a pusinka všetkým anjelikom do nebíčka.............. chýbate nám...
23. čer 2012 v 06:48  • Odpověz  •  To se mi líbí
@zuzanaj54 je mi to moc líto :frowning2: hodně sil a Laurince posíláme pusinku do nebíčka
23. čer 2012 v 09:13  • Odpověz  •  To se mi líbí
@zuzanaj54
je to určite o niečo znesitelnejšie,ale boli to..bolest sa otupi ale trva a bude to tak navždy,chcem aby trvala možno je to divne..ale neviem si už vybavit,očka pusinku ,ktora povedal vždy ked som sa spytala,,lubiš ma?.. sladke ,aňo, už nikdy nič..vymazava sa mi obraz jedine čo je je iba bolest ktora bude už navždy vo mne a nevymaže sa nezabudne sa...
23. čer 2012 v 09:44  • Odpověz  •  To se mi líbí
Bol 13.maj den ako hociktory iny.rano si s kurateko vstaneme a robime veci ako bežne.je čas obeda tato prišiel malinky sa tešil pri odchode mu mava .zrazu drobatko je teple nahle mu vystupila teplota nenormalne,iba hača,a nic pozera oblečiem sa a utekame na pohotovost hnusna sestrička nas nezobrala,lebo bola poradna..to už malinky vracal, doktorka nas vzala a poslala do nemocnice,že mal zapal pluc,nemohla som tam s nim zostat lebo bola nejaka karantena.mam strašne vypadky doteraz,ale viem,že chrobačik ani neplakal nejak,bol ja neviem... rano nabalena sa rutim za nim,že pobudnem tam dokedy sa da,čakam,stale nič, bola tam znama od nas ,hovorim chod mi ho pozriet,isla a hovori,že neni tam..ale ja že nevie kde je..ale postupne divny pocit na mna išiel až ma ohlasili ist za primarkou,myslela som,že ho museli niekam preložit..sedim oproti nej ona hovori a hovori a ja neviem čo hovoria potom že,, zomrel,, pozeram a kričim ved mu nič nebolo ako mu mohli zlyhat ladviny???a potom som chodila,chodila, chodila a neviem ..nevedeli či to bolo..v den pohrebu sme boli oboznamení že mame ist si všetci dat predpisat lieky preventivne..lieky??ja mam brat lieky.iste nie . mal hnusobu menom Meningokok ..neviem prečo sa to stalo..a musim žit ...malinkeho tato je tam už snim ked to je tak a existuje to .. je to už 15 rokov, ale bolest je velka neustale .
23. čer 2012 v 09:45  • Odpověz  •  To se mi líbí (1)
@ursul nenachadzam slov je mi to nesmierne luto ...posielam objatie a najsilnejsiu myslienku ktoorru mam.drobcekovi modlitbicku ...
23. čer 2012 v 10:24  • Odpověz  •  To se mi líbí
@liave dakujem ti zo srdca... :zipper_mouth:
23. čer 2012 v 11:09  • Odpověz  •  To se mi líbí
@liave Dakujem Ti velmi velmi za Tvoje slova, pekne slova s tak smutnym obsahom :pensive: Mas pravdu, moj zivot sa zastavil a stale stoji, ale ja viem preco to tak je. Za jeden den som zostarla o 10 mozno 20 rokov. Asi som ich proste preskocila, tak teraz musi moj zivot stat, aby ma ostatny svet dohnal :frowning2: od toho osudneho dna sme tv nezapli, radio nepocuvame, dozviem sa, co sa vo svete deje, len od mamiciek na ihrisku. Neviem si predstavit, ze by to bolo inak. A tie spomienky...naozaj to tak je, ze tak velmi vyblednu? :frowning2: Ja sa snazim kazdy den si pripominat ten usmev a pohlad, ktory patril iba mne. Laurinka odisla v case, ked som bola stredobod jej vesmiru, bola na mna velmi naviazana. A ja na nu :pensive: . Dennodenne si v duchu prechadzam kazdy zahyb na jej krasnom telicku, nech nezabudnem ani jeden jediny :frowning2: Ale asi sa tomu neda vyhnut, uz teraz po pol roku, je ten usmev ako keby som sa nanho pozerala z hladiny na dno, taky utopeny a vzdialeny :cry:
ak mozem vediet, co sa stalo tvojej dcerke, kludne ma odkaz na stranu, ak si to tu pisala. Z tvojich slov citit velku prevelku bolest, pises ze po rokoch, velmi ma to mrzi :cry:
23. čer 2012 ve 23:38  • Odpověz  •  To se mi líbí (1)
@zuzanaj54 Prečítal som si váš príbeh a pozrela album a zasa revem.
Strašné a ani neviem, čo povedať. Chápem , ako sa cítite, ale neviem nájsť slová útechy, lebo nieexistujú. Bolesť bude hrozná ešte strašne dlho a nevymizne, len trošku otupý.
My sme stratili synčeka pred 12 rokmi a máta nás to stále. Spomieky na dieťatko sa nestratia, to sa nebojte. Budete si pamätať úsmev, vôňu, spoločné chvíle. len to bude strašne vzdialené, ale v mysli každý deň.

Nikdy nikdy nepochopím, ako sa niečo takéto môže diať.
ne zomrel 6 ročný brat na meningitídu v priebehu cca48hod. Videli ho 2 lekárky, ani jedna v tom nevidela nič vážne. Zomrel nám doma v spánku. :frowning2:
23. čer 2012 ve 23:46  • Odpověz  •  To se mi líbí
@adulikh ,@radusv Dakujem Vam velmi za podporu. Chcela by som aj ja napisat, ze posielam pusinku vsetkym anjelikom, tomu mojmu najdrahsiemu a tiez vsetkym vasim anjelikom. Tak velmi velmi by som chcela verit, ze tam niekde su, nie je im zima a ma ich kto pritulit, ale ja nie som veriaca, aj ked stale si nepripustam, ze uz by som moju dcerku nemala nikdy viac stretnut. Preto dufam, ze raz budem mat aj ja tu vieru, ze nebo existuje, ze je im tam vsetkym dobre a je o nich postarane. Zatial len mozem povedat, ze silno myslim na vsetkych nasich anjelikov :pensive:
24. čer 2012 v 00:04  • Odpověz  •  To se mi líbí (2)
@ursul Boze toto je tak podobne tomu nasmu pribehu :cry: Preco si tato zakerna bakteria vyberie prave male zdrave zivotaschopne milovane deticky?? preco, ked uz musi niekoho, si nevyberie stareho choreho cloveka? aspon by zomrel rychlou smrtou a netrapil by sa, lebo toto je naozaj rychla smrt. Pamatam si, ze ked uz sme boli na are a stale nevedeli, co sa deje, ze preco je malicka na are, povedali nam, ze stav je vazny, ale stabilizovany a ze stale nevedia, co presne jej je, ze mame ist domov pre plienky a nejake veci, lebo vraj v nemocnici pobudneme. Pustili nas za nou, otvorila ocka a pozrela sa na mna pohladom, ktory sa mi vryl do srdca a ja som ju mohla pohladkat a povzbudit. Takto sa so mnou malicka rozlucila, ten pohlad si budem pamatat do smrti. Ked sme sa za hodinku vratili, uz bola v umelom spanku. Vraj sa zrutila a ze je to velmi vazne. A ze sa mame ist poprechadzat, lebo tam byt nemozme. Opytala som sa doktorky, ci ona by sla, tak nas tam nechala. Na drevenej lavici pred dverami mojej dcerky. Posielali sme jej energiu a modlili sme sa, aj ked sme neveriaci. Ale doktorka vysla za nejaky cas, pre mna to bol rok, a povedala, ze sa mame pripravit na najhorsie, ze asi sa im ju nepodari zachranit. Ako sa da pripravit na najhorsie?? Dovedies zdrave dietatko s teplotou a za par hodin sa mas pripravit na najhorsie!! Viem len, ze som sa modlila a stale ponukala svoj zivot namiesto jej. Nepomohlo. Nepomohli ani konexie u riaditela nemocnice, ani obrady liecitelov, rozne ritualy ani vrucne modlitby veriacich. Doktorka sa pytala, ci ju chceme este vidiet, kym zije, ze musi nam dat tu moznost. Ale my sme tam nemohli ist. Nechceli sme sa ist lucit. Do poslednej chvile sme verili :cry:
Najhorsie je, ze ani v tvojom ani mojom pripade si nemozme hovorit veci, ktore mozno mnohym mamam pomozu, ze ich dietatko sa uz netrapi, uz mu je uz dobre a je stastne. Lebo moja Laurinka (a tvoj chlapcek urcite tiez) bola stastna tu, bola zdrava a netrpela, preco by som mala verit, ze teraz je jej dobre, ked jej bolo tak dobre aj tu?? :cry:
24. čer 2012 v 00:37  • Odpověz  •  To se mi líbí (1)
@zuzanaj54 moja dcerka zila velmi kratucko no chyba tak velmi ako keby somnou zila cely moj zivot :frowning2: bola chorucka a my sme nemali ani len tusenia...a ako velmi by som chcela robit veci lepsie len aby som apson tu kratku chvilu mohla ovela viac urobit krajsou hlavne pre nu...ja tiez nie som veriaca apson nie v boha mariu ...a pod...no verim ze vsetci tu pre nie co musime byt...verim v karmy a v to ze musime pocas nasich niekolkych zivotov ocistit a zafarbit nase duse...a podla mna prave deti jejich dusicky su prenadherne a ciste...a verim v to ze i ked nie su priamo v nebi pride den ked si svoje deti opet objimeme a vynahradiem si vsetko k ten strateny cas.a to nekonecno uz bude patrit iba nam...ak by som v toto nezacala verit nemohla by som dalej zit :frowning2: lebo iba vedomie ze este pohladim jej hlavku,ze este ovoniam jej vonu ,ze uvidm jej ocka mi dava chut a silu zit bez nej...
nedokazem si predstavit ako strane musi byt zit bez nej ...ale dokazem si predtsavit tu prazdnotu ktoru zijete :frowning2: uz nikdy nezmizne...uz nikdy sa nezaplny a uz nikdy neprestane boliet...chcela by som ti napisat nieco ine,ale klamat v tomto pripade nieeje na miste,no pozitivnejsie c o mozem povedat je ze sa naucite casom tu bolest nosit so sebou a uz nikdy ju nepustite...bude casom trosku lepsie...tie prazdne dni vystriedaju dni z obcasnym usmevom ,no uz nikdy sa nebudete smiat bez toho aby ste nemysleli na to aku urkutnu ranu mate v srdci...
zuzanka zelam vam strasne vela sily,je to tak certsve ze akekolvek slova su iba slabuckym svetlom na velmi dllllhej ceste..posielam presilne objatie a silno silno vam zelam aby ste nasli silu a chut i ked sa vam velmi teraz neche...
ps:ja som po smrti dcery nedokazala citat :unamused: knihy milujem a nepresiel den kedy by som neprecitala nieco apson casopis ak som nemala knihu...no po smrti dcery som nedokazala precitat ani len vignetu na tovare...
maminky myslim na vsetkych vasich/nasich anjelikov xxx
24. čer 2012 v 00:37  • Odpověz  •  To se mi líbí (2)
@zuzanaj54 ano presne tak...tiež som neveriaca...a je tažke verit ,že niekto toto dopusti...ale chcem veriť,že sa stretneme... :frowning2:
24. čer 2012 v 00:46  • Odpověz  •  To se mi líbí (2)
@abbey1 to som rada, ze si to napisala. To s tymi spomienkami. Je to velmi povzbudive. Lebo vacsina pise, ze sa otupia, zabudne sa vona, usmev sa nevybavi. Toto ma ale povzbudilo, ze u niekoho je to aj po tak dlhom case inak. Co sa stalo syncekovi ak smiem vediet? To snad ani nie je pravda, to s tvojim bracekom. Kedysi som o tejto chorobe nechyrovala a teraz mam pocit, ze ciha na kazdom kroku. Je mi z toho strasne. Preco len sa na vyskum dava tak malo penazi, davno mali byt tieto pliagy vyhubene. Je naozaj hrozne, ze zomieraju este v tomto storoci deti na infekcne choroby :frowning2:
24. čer 2012 v 00:53  • Odpověz  •  To se mi líbí
len čítam a plačem,velmi vás všetkých obdivujem ja neviem čo by som spravila ja by som už asi nechcela žiť ďalej nedokážem vám pomôcť ani poradiť pretože to nedokáže asi nikto nech si hovorí kto chce čo chce je to neskutočne ťažké.ked si predstavím ten dlhý čas čo sa na svoje lásky tešíme a nosíme ich pod srdiečkom a v zlomku pár chvíl si uvedomíme že ich už nikdy neuvidíme ved to sa ani neda želám vám vela vela sili a anjelikom do nebíčka posielam vela pusiniek oni sa na vás určite pozerajú a dávaju pozor na vaše kroky budem na vás myslieť a modliť sa za to aby ste boli silné
24. čer 2012 v 01:07  • Odpověz  •  To se mi líbí (2)
@liave tak v toto presne verim (alebo chcem verit?) aj ja, ze raz svoju dcerku znovu objimem a uz nikdy nepustim. Verim, ze jej dusicka niekde je, mozno aj pri mne, a ze sa jedneho dna znovu stretneme. Ale neviem, ako vyzera taka dusicka, aku ma podobu, ci vyzera naozaj ako ona. A aj ked mi je velmi smutno za jej dusickou, je mi tiez nesmierne smutno za jej telickom, ktore som tak milovala, stale som mala potrebu sa ho dotykat. Teraz je to uz lepsie, ale pamatam si, ze na mna prichadzali neudrzatelne zachvaty toho, ze sa jej musim dotkut, lebo inak...ako nejaka silna fyzicka potreba, vzdy ma to polozilo az na zem a bolo mi na zvracanie.
Vyrovnavanie sa so stratou riesi asi kazdy svojim sposobom. Ty si prestala citat knihy, ja pozerat tv, okrem toho som napriklad prestala pit kavu, aj ked som kavickar a nedam si ani prilezitostny pohar vina, ktore som milovala hlavne pocas teplych letnych vecerov. Moje podvedomie mi asi tym chce povedat, ze nie je este cas byt v pohode a robit veci s tym suvisiace, t.j. tie, ktore clovek robi v case, ked mu je dobre, prijemne, ked ma pohodu. Su to take male obete, ktore mi dcerku nevratia, ale pre mna zatial maju zmysel.
Tvojej dcerky mi je luto, muselo to byt velmi tazke. Myslim, ze je jedno, v akom veku dietatko odijde, vzdy je to rovnako strasne a bolest obrovska. Co musi byt ale podla mna tazke, je, ked je dietatko chore a clovek mu nemoze pomoct. Pozerat sa na jeho trapenie musi byt neznesitelne. Asi mozem byt vdacna za to, ze Laurinka, aj ked len kratkych sest mesiacikov, prezila myslim si v stasti, laske a plnom zdravi, ze som sa na nu mohla pozerat, ako sa nahlas smeje a utisit ju, ked place. Aj ked ten sok potom je asi o to horsi, ak odijde necakane zdrave dietatko.
Dakujem Ti este raz za povzbudive slova, naozaj si to vazim. A aj Tebe prajem este vela sily.
Este sa chcem opytat, spominala si, ze dcerka bola prvorodena a ze este mas deticky. Bolo tazke mat dalsie dietatko? Ja na jednej strane velmi tuzim mat dalsie dieta, na druhej strane tie zmiesane pocity su velmi silne...
24. čer 2012 ve 23:43  • Odpověz  •  To se mi líbí
A to by som sa vlastne chcela opytat vsetkych. Pomohlo Vam mat dalsie dieta? Neboli tam tie hrozne pocity, ze Vas anjelik bude nahradeny, ze jeho postielka zrazu bude patrit inemu dietatku? Mali ste narocnejsie tehotenstvo?
Ja sa zmietam medzi silnou tuzbou a bolestou. Ono je to asi vzdy tak, ked odrastie dietatko, pridu take nostalgicke pocity, ze clovek si aj poplace. Ked sklada postielku, lebo spi uz vo velkej posteli, alebo bali malinke vecicky, z ktorych vyrastol. Ale co ak to dietatko neodrastie. Ta postielka a tie vecicky by mali byt navzdy jeho??
24. čer 2012 ve 23:52  • Odpověz  •  To se mi líbí
@zuzanaj54 ja osobne som nechcela hned absolutne..mala som pocit len a len že chcem svojho malinkeho a nikto iny mi ho nemohol nahradit...nechcela som v tej dobe žiadne ani mat ..ani vnimat nejak v okoli..lebo to nebol moj malinky :pensive:
25. čer 2012 v 08:45  • Odpověz  •  To se mi líbí (1)
@zuzanaj54 dakujem za slovka.viem si predstavit ale pocity tebou lomcuju.Incas aj mna este pochytia,hladim vtedy jej bbodicka pozeram si fotky a placem.uz dice nemam tie hrozne zachvaty a hysaky ale este si to riadne vyplacem.co sa mna tyka,podobne ako @ursul nedokazala som hned.ja som sa nedokazala s muzom nejak ani zblizit :( psychicky som si absolutne nevedela predstavit nejake splybutie dvoch tiel.trvalo to dlho mike vnutro bolo tak roBite na 10000 kuskov ze to nebolo vobec.mozne.po urcitej done asi 2 roky cca som zacala citit ze by som bola schopna ist do toho.tuzba bola po cely cas ale pocit ze svoju dceru uplne stratim lebo pride int cloviecik ma mucil.napokon starch z tehotenstva nakolko som vedela ze name predpoklad ze dalsie dieta bude chorucke rovnako ako ona i nedovolil sa do toho hrnut.muaela som prekrocit svoj tien ako z pocitmi coco malej tak coco ztrachu.napokon ked som sa odvazila prisla dalsia rana MA v 8 TT.TAKZE CHUT BOJOVAT ma opet na chvilu presla.napokon sa nam to predsa Len podarilo a zazrakom som otehotnela presne na dcerine narodeniny.a co bol sol babatko Petra sa narodila den pres Liinymi meninkami.bolo to tazke obdobie.aj tehotenstvo aj po porode.no zaroven najkrajsie v mojom zivote.to coho som sa Maj iac bala sa nenaplnilo.dcerka je zdrava a hlavne moj starch ze Liu vytesni sa tiez nestalo.lia je a navzdy bude nase prve dietatko a nikto ani nic na svete to nezmeni.nikdy miesto po nej nebude zaplnene.bala som sa ze ju prestanem lubit alebo budem lubit menej no nieje to tak.napriek tomu e tu nieje ma rovnake miesto v basil srdci I dome.fotky vedla surodencov narodeninove torty darceky a lasku.a hlavne je jedinecna ako aj jej brat a sestra.neporovnavam ich ani ich tvare.filipko ked sa narodil sa veru podobal na lijku straaasne moc,a mala som ch ilu problem sa s tym vyrovnat no zvladli zme to.ja verim ze Ak sa rozhodnete mat este jedno babatko neolutujete.laurinku to nevrati ani ne.ahradi,no niekto musi osusit aspon vase slzy.a ja stale hovorim a tomu verim ze s dalsim babatkom sa vrati aj jus nasich anjelikov.aspon ja v ociach aj usmeve svojich deti nachadzam aj Liu.posielam objatue a laurinke boztek ...xxx
25. čer 2012 v 10:51  • Odpověz  •  To se mi líbí (2)
@ursul to je smutne :pensive: Ale chapem to, ja mam hrozne zmiesane pocity. Bojim sa presne toho, co pises, ze by mala byt nahradena, ale na druhej strane to je moja jedina nadej, co ma drzi pri zivote. Aj kvoli Adelke, starsej dcerke, jej sestricka velmi chyba. Ja som zazila pocit, ake krasne je mat dve deti po sebe. Okrem toho, ze oplakavam malicku, ten jej strateny potencial a to ze mi strasne chyba, placem navyse aj za tym krasnym surodeneckym vztahom, ktory sa medzi dcerkami vyvijal a daval tak vela ako im, tak aj nas vsetkym. Este by som to chcela zazit :pensive:
Kolko casu preslo, kym si bola schopna pomysliet na dietatko? Tvoj malicky bol uz asi vacsi chlapcek, o to to muselo byt tazsie. Myslim si, ze cim je dietatko vacsie, tym viac tych momentov, ako ty pises, sladke "aňo", prvy krok, prve "mama"...sa musi vryt do srdca a potom po strate dietatka tak strasne az nevydrzatelne palit, ze nedovolia ani pomysliet na ine dietatko. Mna momentalne velmi boli, ze ju neuvidim sfuknut sviecku na prvej torte, ale keby som tu spomienku mala v srdci, asi o to viac by bolela, pichala...
26. čer 2012 v 00:24  • Odpověz  •  To se mi líbí
@zuzanaj54 je to strašne ...je mi luto ,že to musiš preživat..nemaju sa diat take veci..neviem vela žien mali hned ..každy podla seba ..ja po štyroch rokoch..ja by som sa bala keby hned otehotniem,že nedam čas zialit,smutit..a potom keby sa babo narodi by som sa prebrala a nezvladla to..ale podotykam,že je to moj pocit...narodeniny a ine sviatky..vianoce..vyročia najhoršie dni.,.tažoba na duši strašna...
26. čer 2012 v 00:40  • Odpověz  •  To se mi líbí
@ursul @zuzanaj54 presne si to vystihla :frowning2: tie sviatky v roku ...uz ziadny nieje ako predtym...i ked ja tazko mozem porovnat s vami...pretoze dcerka ani domov neprisla pre jej choropbu iba v nemocnic sme boli no napriek tomu ked prichadzaju vianoce ja uz v oktobri rozmyslam ako si ju pripomenut ako ju mat pri sebe na viamoce...ci jej narodeniny meniny MDD a napokon vyrocie smrti a vsetci svaty :frowning2: nemali by s atake veci diat nie malim detickam :frowning2: @ursul mne srdce stiska ako tebe musi byt na dusi po cely ten cas...ked som dnes videla malinkeho fotecky az som plakala...placem vzdy pri kazdom anjelikovy ci uz je moj alebo inej maminky...prezivam tu jej bolest a pocit beznocnosti vratit aspon an chvilu cas spat...
ja nazivam tento stav :a predsa sa toci... :frowning2: :frowning2: :frowning2: :frowning2: :frowning2:
a napokon najtazsie su potom tie pocity ked clovek spomina na to smutne obdobie...zuzi ako si pisala ze ty si zazila obrovsky sok...bolo to necakane :frowning2: proste zo dna na den toho krasneho zdraveho dietatka nebolo :frowning2: iba strasna prazdna naruc :frowning2: ja toto nechem vidiet ani v najhorsom sne...je pravda ze my sme ocakavali lebo sme vedeli akou chorobou dcerka trpi no napriek tomu to bolo necakane...ono na smrt sa neda pripravit ani ked clovek vie ze je blizko milovanej osoby :frowning2: velmi by som chcela aby sa to vsekto stalo inak,alebo apson aby som mohla urobit viac ...no nieje to mozne :frowning2: pre ziadnu z nas...a preto si obcas prajem mat apson arabelin prsten...
babulky a sniva sa vam o vasich drobcekoch?mne sa malo snivalo kedysi ...a poslednu dobu mam strasne mory podobne tym ktore som mala ked lijka zomrela :frowning2: a niekedy uz nevlazdem...ako je to u vas? :frowning2:
26. čer 2012 v 00:51  • Odpověz  •  To se mi líbí
@liave to muselo byt velmi tazke obdobie tie 2 roky, a este dalsie nevydarene tehotenstvo plus ta genetika...smutne a narocne :frowning2: ale som rada, ze to ma stastny koniec a ze deticky su zdrave. A dakujem za povzbudenie, presne to som chcela pocut, ze to sice bude narocne obdobie, ale mojej Laurinke tym urcite neuskodim, nevytesnim ju a nenahradim. Inak to sa podla mna ani neda. A asi mate pravdu, netreba sa prilis ponahlat, zazila som aj ja minuly mesiac zacinajuce tehotenstvo, ale v priebehu 5tt som dostala vysoke horucky, antibiotika...odislo to same. Asi mi moje telo chcelo povedat, ze este nie je pripravene. Len rozmyslam, preco vobec dovolilo, ze k otehotneniu doslo:frowning2: Dufala som, ze mi moje telo da vediet, kedy je ten spravny cas a len vtedy sa to podari. Ale vidim, ze aj v tvojom pripade to zlyhalo :frowning2: Snad pride raz spravny cas. Len ako sa vyhnut tym tlakom. Budem mat 35 a to uz nie je najmenej. A potom ta Adelka. Kazdy den rozprava o surodencovi. Mozno je to ine stratit dietatko, ak uz jedno doma mam. Viem, o co som prisla a aj preto je to tak bolestne. A musim mysliet aj na nu, ze chce a potrebuje surodenca, ze aj jej to pomoze. Je mi tak strasne smutno za tym krasnym vekovym rozdielom, tak velmi si rozumeli uz vtedy, teraz by z nich uz boli super partacky, moje dve princezne:frowning2:
A tiez sa musim priznat, ze sme sa sice z noveho tehotenstva velmi tesili, aj ked len chvilocku, ale hned vzapati sa dostavili tie strasne zmiesane pocity, ze jedneho dna bude Laurinkina postielka patrit inemu drobcekovi, prislo mi to voci nej hrozne hrozne nespravodlive, ved z nej nikdy nevyrastla:frowning2: A potom ked ju drobcek prerastie, bude mu ona co, starsia sestricka, alebo navzdy ostane malinkou sestrickou, nasim babatkom? To su pocity, ktorych sa asi nezbavim, ci prejde mesiac, alebo roky, ak raz znovu otehotniem, bude to tu. Ale som rada, ze si napisala, ze aj ked je to tazke obdobie, ze to urcite stoji za to. A urcite aj ja v dalsom babatku budem hladat kus Laurinky. Dakujem Ti este raz za povzbudenie.
26. čer 2012 v 00:56  • Odpověz  •  To se mi líbí
@liave malinky mi odišiel tiež z ničoho nič...mala som sny ..že som vozila kočik..a malinky bol v nom mrtvy :cry: :cry: to bolo strašnee a ja som ho už nevidela...potom som sa raz prebrala a držala ruky ako ked je dieta v naruči..slzy mi tiekli ,ale možno si budeš mysliet že mi šibe ale ja som ho citila......aj ja plačem pri všetkych anjelikoch...a este mi je strašne ked ma niekto nazov albumu ,,moj anjelik,,ja viem že ked to clovek nezažije ani ho to nenapadne..ale mna vzdy až pichne :frowning2: :frowning2: :frowning2: :cry: ...od veci..kde maš profilovku?
26. čer 2012 v 01:00  • Odpověz  •  To se mi líbí (2)
Jdi na stranu:   Zruš
Tvůj příspěvek