• Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO
  • Doporučujeme: Beremese.czModrastrecha.cz
  • Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO

Zemřelo mi dítě

10. listopadu 2016 
Dnes by nasa Emmuska mala 5 rockov :pensive: tak je s drobcami pecieme akurat tortu a budeme potom pustat baloniky do nebicka jej a vsetkym vasim anjelikom...
30. zář 2012 v 18:44  • Odpověz  • To se mi líbí (9)
@bronia13 :frowning2: Dnes si spomenieme i na vašu Emmku.
30. zář 2012 v 19:16  • Odpověz  • To se mi líbí (1)
@bronia13 objimam vas i vasu Emku, aby ste boli stale spojeni srdieckami a raz ste oslavovali narodeniny spolu a stastni *
30. zář 2012 ve 21:34  • Odpověz  • To se mi líbí
@kveronika dakujem....
1. říj 2012 v 01:03  • Odpověz  • To se mi líbí
2.10. je dňom anjelov -strážcov..................
1. říj 2012 ve 23:45  •  2 děti  • Odpověz  • To se mi líbí (3)
Boli to,ked mas niekoho vo svojom srdci,no nemozes ho mat aj vo svojom objati :frowning2:
2. říj 2012 ve 02:02  • Odpověz  • To se mi líbí
Vcera som bola pozriet,ako nam urobili pomnik..Ako sa moze matka,ktora svoje dietatko milovala, zmierit s tym,ze namiesto kocikovania chodi pokladat kvety na hrob??je mi do placu :frowning2:
2. říj 2012 ve 02:06  • Odpověz  • To se mi líbí
@zuzulkaba neda sa s tym zmierit :frowning2: Vidiet to milovane meno vyryte do kamena je horsie akoby nam niekto vrazil dyku do srdca. Mame chut si tam lahnut a zostat tam naveky, mat pocit, ze sme o trosku blizsie k svojmu pokladu. Ja ani neviem, ci je lepsie to prezit alebo nie. :frowning2:
2. říj 2012 ve 12:31  • Odpověz  • To se mi líbí (1)
@sendy182 aj mne to dnes prislo mailom, prvykrat to budeme ''slavit'' aj my :confounded:
2. říj 2012 ve 12:32  • Odpověz  • To se mi líbí
chvilami mam pocit, ze je mi trosku lepsie. No mam vycitky, ze ako mi moze byt lepsie, ked tu nie je Ondrik :unamused: Citim sa previnilo, akoby som ho zradzala :frowning2: Uz by mal 5 mesiacov aj jeden tyzden... 128. clen nasej rodiny. Chyba mi :frowning2:
3. říj 2012 v 16:18  • Odpověz  • To se mi líbí
Dievčence, žienky, mamičky ... sem tam si vás prečítam, lebo s vami veľmi cítim, nám síce nezomrelo dieťatko už narodené, ale naša láska nás opustila v piatom mesiaci tento rok v marci. Dnes som od jednej milej osôbky dostala krásny mail s ešte krajšími slovami, a keďže viem ako povzbudí každé pekné slovo, chcela by som Vám ich sem dať. Možno ste sa s týmto článočkom už stretli, možno nie, neviem dokonca ani kto je autorom, ale myslím, že je určený pre nás všetky.... Nechcem nikoho rozľútostiť, chcem len aby Vás všetky pohladkali po duši, tak ako pohladkali dnes mňa :slight_smile: Pekný deň.

PRE VÝNIMOČNÉ MATKY...
Myslela som na teba a zavrela som oči... A dnes som prosila Boha. Spýtala som sa ho, čo robí matku matkou?. A som si istá, že som ho počula odpovedať. Matka je, keď má dieťa a vieme, že je to tak. Ale, Bože, je možné byť matkou, keď dieťa nie je s tebou? ... Áno, je to možné, odpovedal rozhodným hlasom. Pošlem mnohým ženám deti. Nie sú to oni, aby rozhodli, kedy odísť. Niektoré pošlem na celý život, iné na krátky čas. Niektoré ich pošlem, aby zaplnili bruško, ale nie je potrebné, aby tam zostali... Nerozumiem, ja chcem svoje malinké tu pri sebe... Vtedy uvidel na jej tvári slzu... Chcel by som ti môcť ukázať, čo robí tvoje dieťa dnes, aby si ho mohla vidieť usmievať sa s inými deťmi a vravieť „ideme na zem, aby sme sa naučili naše lekcie lásky, života a strachu. Moja mama ma ľúbila tak veľmi, že som sa vrátil rovno sem. Cítim sa šťastný, že mám takú mamu, čo ku mne cítila toľko lásky, že som zvládol tie lekcie tak rýchlo. Moja mama mi dala slobodu. Chýba mi tak veľmi... ale chodievam ju navštíviť každý deň, keď ide spať. Na jej vankúši sa pomaznem, pohladkám jej vlasy a pobozkám na líčko a pošepkám do ucha: mama nebuď dnes smutná, ja som tvoj drobček a som tu s tebou.“ Vidíš, dcéra moja, tvoje deti sa majú dobre, tvoji maličkí sú tu v mojom dome a zostanú tu, kým ty zvládneš svoje lekcie. A v deň, keď sa ty vrátiš domov, budú pri dverách, aby ťa čakali. Budú ťa čakať spolu so mnou... Tak teraz vidíš, čo robí matku matkou. Je to ten cit v tvojom srdci, tá láska, ktorú cítiš takú veľkú už od prvej chvíle... Aj keď podaktorí na zemi si to neuvedomujú. Pripomínaj si stále tú lásku, čo máš a vedz, že si jedna VÝNIMOČNÁ MAMA... (slová ako spomienka na mojich anjelikov a všetkých ich priateľov anjelov, ktorí odleteli preč... slová venované všetkým VÝNIMOČNÝM RODIČOM...)
3. říj 2012 v 16:39  • Odpověz  • To se mi líbí (21)
@zuzanaj54 ahoj moja, dnes som bola na cintorine, nasla som aj tvoju Laurinku, zapalila jej kahancek a plakala ako pri Samkovom. Je mi malinkou utechou, ze tam ma Samkove telicko kamaratku a nie je mu tam smutno, tak ako aj v nebicku. :pensive: velmi som na teba myslela a aj cely den myslim.
4. říj 2012 ve 23:39  • Odpověz  • To se mi líbí (1)
@kveronika tie vycitky uplne poznam. Ak ti mozem predsa len poradit, do nicoho sa nenut, ked sa ti nic nechce, tak nic nerob. Rob to, co ti diktuje vlastne telo a psychika. Asi je preto nejaky dovod, asi si tak vycerpana, ze jednoducho uz nevladzes a ani sa niet co cudovat pre Boha. To, ze ti je chvilku lepsie, tak to je normalne, telo sa brani, pud sebazachovy. Musia byt aj lepsie chvile, inak by to ziadna maminka co prisla o dietatko neprezila. U mna tiez prichadzali take obdobi, ze chvilu bolo dobre, aj mesiac dva, a potom to prislo, bolo to priserne a uz uz som sa modlila nech to prejde. Prichadzalo to dost casto, nakoniec som mala pocit, akoby to prislo naraz a neprechadzalo to, uz sa mi zdalo, ze to je moc dlho, bola som v koncoch a potom to preslo a velmi dlho nic a teraz je to uz zas ine, teraz mam depresie, mam myslienky, ktore neviem ci je spravne mat, ci je spravne aj niekolkokrat plakat denne, ja viem, kazda to prezivame inak, ale preco mam teraz take obdobie zas ze len placem a stale, stale rozmyslam, myslim na to, ako trpel, zavidim maminkam, co ich predcasne narodene deti prezili...strasne ma to mrzi, dokonca som minule bola nanho nahnevana, ze preco to nevyhral, ked tak bojoval, ja neviem ci to je normalne, strasne mi chyba, citim k nemu tak velku lasku, ze sa to neda opisat.
5. říj 2012 ve 12:08  • Odpověz  • To se mi líbí
@leeenka26 ja viem :frowning2: ja sa tiez niekedy akoby hnevam na Ondrika, preco odisiel, ci nechcel byt so mnou??? Chore, viem, ale tie pocity pridu same a nevladzem ich odohnat. Prosim ho nech mi to odpusti, ved predsa na neho sa nemozem hnevat...
Tesne pred porodm sme sa stahovali do vlastneho a pri tom som stratila CD z 3D ultrazvuku. Vsade som hladala, nenavidela som sa za to, ze som ho stratila. Pamatam si pocit, ze som bola sklamana, ze ho nevidno lepsie, vtedy v januari som ho pozrela raz ci dvakrat a dala bokom. No a po porode som ho vsade hladala, co by som dala za to, vidiet ho aspon takto. Nedavno ho mm nasiel a ked na nho pozeram, tak len rozmyslam, ci mu bolo pri mne zle :frowning2: Vies, ja som velmi chcela dievcatko a ked sme sa dozvedeli ze chlapcek, tak som si na to asi tyzden zvykala. Bola som doslova sklamana :frowning2: :frowning2: Vsetky tie kratucke spomienky vychadzaju na povrch a nicia ma :frowning2:
5. říj 2012 ve 12:24  • Odpověz  • To se mi líbí
@kveronika vycitky, vycitky, to je uplne normalne, clovek si vyita vsetko. Neboj sa, tym prejdes. Ja som si vycitala tiez napr. ze som nesla do nemocnice, ked ma moja hgyn. poslala domov s kontrakciam, ze si mam lahnut, na nic neupozornila, nic nepovedala. Trpela som niekolko hodin v posteli az ma priatel zobral do nemocnice a uz bolo neskoro, tam mi este jedna sestricka vynadala, ze preco som neprisla skor...to je to, ked clovek doveruje lekarom naivne. Porod sa uz nedal zastavit, keby keby...Samko tu mozno mohol byt, donoseny, zdravy....
5. říj 2012 ve 12:29  • Odpověz  • To se mi líbí
@leeenka26 piseme na dve strany :slight_smile: hej, aj mna mrzi ta dovera lekarom. Tiez im odvtedy neverim. A to ich mam 4 v manzelovej rodine.. :stuck_out_tongue_closed_eyes:
Tolko veci mi stoji, co by som mala robit: napisat podnet na urad, odpovedat na staznost co som napisala a poslali sprostu odpoved, ist sa podakovat svojej PA a spytat sa, ci si pamata Ondrika, ci mi ho nevie opisat... :unamused: :unamused: :unamused:
Naozaj neviem ci je vyhra prezit to. Naozaj neviem ci mam pisat ostatnym mamkam, co to prezili, ze ''blahozelam, ste silne, zvladli ste to,...'' Na toto nemam, ani si to v podstate nemyslim. Nech ma nikto prosim nepovazuje za blbu ked poviem, ze je mi aj luto, ze sme to prezili - nemyslim to v zlom, len tak to teraz citim. Mnohe mali uz deti, mnohe mali deti po tom co o jedno prisli...
Pochopila by som ak to niektore riesia smrtou. Neodsudzujem, chapem. Neviem co je lepsie riesenie, neviem co caka mna. Len na nas vsetky myslim, aby raz ta bolest presla :zipper_mouth:
5. říj 2012 ve 12:48  • Odpověz  • To se mi líbí
@kveronika s tymi staznostami: po prvej ich odpovedi som sa zrutila, po dalsom odvolani tiez...potom som zistila ze som tehotna...raz mi ten cely spis padol za skrinu - z nepochopitelnych dovodov, brala som to ako znamenie, odvtedy som to nechala tak...aj tak mi to uz syna nevrati.
5. říj 2012 ve 12:53  • Odpověz  • To se mi líbí
@leeenka26 zial poznam. Pisala som staznost na lekara, co ma po porode druhykrat zasival bez umrtvenia :stuck_out_tongue_closed_eyes: :stuck_out_tongue_closed_eyes: Tiez ma ovalilo, aka stroha odpoved to bola. Ziadna ''lutost, ze co sa stalo ale myslime si ze postup bol spravny''. Neexistuje take nieco. 2 tyzdne som o tom nebola schopna hovorit. Aj preto si zasluzia, aby som to nenechala tak, ved ani pri inych operaciach nezasivaju uz bez narkozy... :angry: Je mi z toho zle, niekdy by som ich povrazdila vsetkych :angry: sorry za vyraz
5. říj 2012 ve 13:02  • Odpověz  • To se mi líbí
@kveronika v com si sa vlastne stazovala? No to sitie, oni su niekedy riadny masochisti, sa mi zda ze ani porod tak nebolel.
5. říj 2012 ve 13:07  • Odpověz  • To se mi líbí
@leeenka26 mala som prirodzeny porod, mna moj porodnik zasival velmi rychlo, nemohol sa mi pozerat do oci kedze celu akoze-starostlivost som mala u neho, doslova utiekol zo saly. Po hodine od porodu zistili, ze znova krvacam, zavolali ineho a zistil, ze znova treba sit. 2 vety, co povedal, si pamatam dodnes: ''nic nebudete citit, je to na krcku - vo vnutri'' a ''bola nejaka havarka, vsetci anesteziologovia su prec, nic vam nemozem dat'' Cize uz tu si protirecil. Keby si vedela co to bola za bolest :cry: :cry: :cry: Prve 2 mesiace som sa nevyrovnavala so stratou babatka, ale ake nasilie na mne ten lekar spachal. Som sa citila jak zneuzita :frowning2: :frowning2: MM bol pri mne po prvom siti, potom ich poslali prec a po druhom ma nespoznaval - take utrpenie bolo na mne vidiet. A vies co bolo v odpovedi od nemocnice? ''Este vam fungovala epiduralka.'' !!!!!! A ze mi ju pichli 3 hod pred porodom (ucinok je max 1,5-2 hod), cize som ju nemala ani na porod nie to este na sitie si ani nahodou nevsimli!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Dopriala by som mu to zazit.
5. říj 2012 ve 13:31  • Odpověz  • To se mi líbí
@leeenka26 jeej dakujem Ti za tu sviecku, tak to si bola ty? rozmyslala som, kto sa za malinkou zastavil. Vzdy ma to potesi, ze obcas sa pri nej pristavi aj niekto iny, ci uz znamy, rodina...alebo aj cudzi clovek, ak to mysli uprimne a venuje jej myslienku. Ja tam chodim velmi casto, ale pri predstave, ze aj tak je tam vacsinu dna a cele noci sama, tazko sa mi od nej odchadza. Musim jej tam nechat aspon svetielko, nech tam v noci nema taku strasnu tmu :pensive:
priznam sa, ze aj ja som raz obisla okolite hroby, ci nenajdem Samka, ale cele som to nepresla, vacsinou chodim aj s malou, tak som si povedala, ze ked niekedy pridem sama, ze pohladam. Ak ti to nevadi, mozes ma navigovat, ktorym priblizne smerom je to od Laurinky, ulahcis mi to :wink:
5. říj 2012 ve 21:53  • Odpověz  • To se mi líbí (1)
@zuzanaj54 to je od vas velmi pekne, taka sudrznost a spolupatricnost. Toto naozaj zahreje pri srdci. Musim napisat, ze nam nikto nechodi :frowning2: Moja rodina byva daleko ale svokrovci boli 2x za 5 mesiacov :frowning2: Je mi z toho smutno
5. říj 2012 ve 22:02  • Odpověz  • To se mi líbí
@zuzanaj54 Ak som dobre pocitala, Laurinka je v 1. vom rade a Samko v 6. tom, teda dufam, ze som dobre pocitala a on je tak viac v strede. Pri jej hrobceku som plakala, aj moj manzel, pozeral na jej fotku, vysla mu slza a nemohol sa pozerat viac. Nadherny hrobcek ma. Buduci tyzden nam pridu zamerat pomnicek a do vsech svetych bude hotovy. Velmi sa z toho tesim, ze sa to podarilo nakoniec, predsa len nie sme velmi bohati...
Skus na to takto nemysliet, aj ked to musi byt velmi tazke aj je, ale vzdy si poviem, ze je tam ,,len" telicko, lebo keby sme si to takto pripustali.. :pensive: ich dusicky su s nami a lubia nas.
5. říj 2012 ve 22:14  • Odpověz  • To se mi líbí (2)
@kveronika toto velmi bolelo aj mna, ze nikto z rodiny za Samkom nechodi. Dlho trvalo, kym som to prestala takto vnimat, aj vela slz pretieklo... Kto nezazil nepochopi, pre nich to uz skoncilo, pre nas nikdy.
5. říj 2012 ve 22:17  • Odpověz  • To se mi líbí (3)
@kveronika otrasny zazitok, nechapem, ako mozu zenu, ktoru prave pride o dieta, este takto trapit. Podla mna by mal kazdy lekar absolvovat aj psychologicke testy, nie je predsa normalne, aby boli vsetci taki neludski, bez stipky empatie.
@leeenka26 baby s tou doverou resp. nedoverou v lekarov, myslim, ze vacsina z nas, ktore tu prispievame, by mohla prispiet svojou troskou :angry: tak ja som uz napriklad podnet podala. A aj ked som si na zaciatku hovorila, ze ho nebudem davat, ze mi to Lauru nevrati, ked som si prisla po kartu starsej dcerky k nasej lekarke, ktora v ten osudny den Lauru vysetrovala, zmenila som nazor. Ani raz nezaznelo "mrzi ma to", a to jej pritom pacienti bezne nezomieraju, aspon dufam. Namiesto toho strasna arogancia, az prenasanie vycitiek (ktore urcite mala) na mna, bola som rada, ze som to ustala bez placu a bez hadky. Slusne som sa opytala, preco nechala presne hodinu v cakarni cakat dopredu niekolkokrat ohlasene dieta s vysokou horuckou a zvacsujucimi sa skrvnami (do telefonu popisanymi) a zvracanim. Tak vraj co som mudra, ze musela riesit mamicky prvorodicky v poradni, ze tam mala chaos! Nech mi nikto nehovori, ze zdrave dieta v poradni ma prednost pred dietatom s horuckou a inymi zhorsujucimi sa priznakmi, navyse dopredu ohlasenym. Ach keby som to vedela, ze je to az take vazne, urcite bezime rovno do nemocnice a nesedime u pediatricky. A este mi povedala, ze neviem si predstavit, kolko ju to stalo penazi na druhy den po Laurinej smrti predpisat vsetkym ludom, ktori boli v ten den ako Laura v ordinacii, preventivne antibiotika. Co sa da na toto povedat? Zastavil sa mi rozum a povedala som si, super, tak toto je lekarka, ktorej som tri roky plne doverovala a zverila jej zdravie obidvoch mojich deti. A bola som cely cas spokojna. Jasne, preco nie, ved sme boli dovtedy zdravi. Slepa dovera :angry:
5. říj 2012 ve 22:18  • Odpověz  • To se mi líbí (1)
@zuzanaj54 Co??? fuj, hnusoba lekarka to nemyslis vazne :cry: :cry: :cry: :cry:
5. říj 2012 ve 22:25  • Odpověz  • To se mi líbí
@zuzanaj54 presne, pokial sa nic nestane, sme spokojni :frowning2: ach jaj moja tak mi to je velmi luto, strasne moc.
5. říj 2012 ve 22:28  • Odpověz  • To se mi líbí
@kveronika a teba lekari teda tiez hrozne potrapili, len som si predstavila, aku bolest aj fyzicku aj psychicku si musela citit, je to strasne, ludia vedia byt velmi hnusni :pensive: :pensive: :pensive:
5. říj 2012 ve 22:29  • Odpověz  • To se mi líbí
@zuzanaj54 ku ktorej lekarke si chodila? Odkial si ty? Z ktorej mestskej casti Ba? Ak sa teda mozem opytat?
5. říj 2012 ve 22:30  • Odpověz  • To se mi líbí
Jdi na stranu:   Zruš
Tvůj příspěvek