• Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO
  • Doporučujeme:  Beremese.cz Modrastrecha.cz
  • Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO

Zemřelo mi dítě

5. června 2017 
@sendy182 ja sa nebranim emociam, fakt teraz robim iba to na co mam silu. Zial, rodina to nevie pochopit. Tlacia ma, aby som zila, aby som 'nemarnila cas smutenim, ze to mam prijat' :angry: Pre mna to nie je premarneny cas, ale to nepochopia.
Este 3 dni a moj Ondrik bude mat pol rocka :cry:
24. říj 2012 v 10:52  • Odpověz  •  To se mi líbí
@kveronika smutné že to rodina nevie pochopiť........ :frowning2: ........žiaľ nevedia že prijať sa to nedá..........Ondrík bude len jeden je to tvoja súčasť života....budeš si ho stále pripomínať a to je dobré ....a ďaľšie slniečka prídu.........energiu posielam :slight_smile:
24. říj 2012 v 10:57  •  2 děti  • Odpověz  •  To se mi líbí (1)
@zoja ach moja :frowning2: za nic nemozeme a predsa sme to my mamy, co mame vycitky :frowning2: keby sme tak vedeli dopredu, co bude, co sa stane. Tak chceme chranit svoje deti, zivot by sme za ne dali. Chceme ich urobit stastnymi, ale bojime sa kazdu sekundu ked nie su pri nas. Tie nase srdcia musia tolko vydrzat, to je neskutocne.

Vcera som na topkach nasla clanok o zene, ktorej sa stalo to co nam - babatko uz nezilo ked porodila. A ona o 5h zomrela tiez. Proste to nevydrzala :frowning2: Odvcera na to velmi myslim. Priznavam, potichu jej zavidim :pensive:
24. říj 2012 v 11:00  • Odpověz  •  To se mi líbí (1)
@kveronika viem presne co citis, u mna je brzda jakubko

skoda , ze nie je uzavreta tema tu, o nieco by bolo lahsie otvarat svoje pocity, aspon ja to tak vnimam
24. říj 2012 v 11:16  • Odpověz  •  To se mi líbí
@zoja ako to myslis, ze Jakubko je brzda? asi som nepochopila.
Skus zalozit sukromnu temu a uzivatelov si budes vyberat ty. Ja som to este nrobila ale urcite to nebude tazke.
24. říj 2012 v 11:44  • Odpověz  •  To se mi líbí
no brzda, aby som sa tomu vsetkemu nepoddala a mala myslienky, ze chcem byt s nou :frowning2: on je dovod, ze dokazem rano vstat...
24. říj 2012 v 11:54  • Odpověz  •  To se mi líbí (2)
@zoja aha, uz chapem. Ja taku 'brzdu' nemam.
Aky je medzi nimi vekovy rozdiel? Pamata si Jakubko svoju sestru?
24. říj 2012 ve 14:15  • Odpověz  •  To se mi líbí
16r. na den, samozrejme , ze ano... :frowning2: kubko ma pat
24. říj 2012 ve 14:33  • Odpověz  •  To se mi líbí
@zoja a to sa stalo iba nedavno? :frowning2: neviem preco som mala pocit, ze uz skor. Fakt neviem :frowning2: Ako sa vola dcerka?
24. říj 2012 ve 14:44  • Odpověz  •  To se mi líbí
veronika a je to pat mesiacov :frowning2: , dnes je jeden z tych zlych dni, nie ze by ich bolo malo, ale to pocasie k tomu vobec nepridava...
24. říj 2012 v 15:20  • Odpověz  •  To se mi líbí
@zoja objimam Vás :frowning2:
24. říj 2012 v 18:47  • Odpověz  •  To se mi líbí
@zoja :frowning2: :frowning2: :frowning2: ach, prepac, nevedela som. je mi to velmi luto, velmi luto :frowning2: objimam ta
24. říj 2012 ve 22:09  • Odpověz  •  To se mi líbí
@kveronika, ďakujem za objatie, posielam ti tiež jedno veľké objatie, pol rok je ešte veľmi málo a tvoje srdiečko je právom plné bolesti a nešťastia... Ja som prvý polrok nemohla vidieť šťastných ľudí, šťastné rodinky s deťmi, nemohla som o malinkom hovoriť, navrela mi hrča v hrdle a zároveň ma chytal taký kŕč, že som ledva dýchala...Bola to hrozná bolesť v srdci, nechcela som vidieť priateľov, známych už vôbec, mnohí nevedeli, čo sa stalo a otázky okolo malinkého bolia dodnes, len už psychika sa trochu uvolnila, pomohli mi ľudia, ktorí prišli do života ako úplne noví, náhodou, medzi nimi psychotronička a rozhovory s ňou mi pomohli zľahčiť, alebo uľahčiť videnie smrti, a hlavne názor, že sa znovu narodíme... a to mi pomohlo...každý si musí nájsť vysvetlenie, ak sa chce dostať ďalej a veriť, že sa šťastie unaví a sadne si zase k nám, do našej rodiny... vyplakala som miliony sĺz a to mi tiež pomohlo, horšie bolo, že som bola slabou oporou mojej dcére, robila som, čo som vládala, snažila som sa jej pomáhať ako sa dalo, ale viem, že niekedy som bola aj ja na príťaž... Veľmi som sa tešila na Timka, tá tragédia ma zlomila, vždy som bola silná a neplakala som možno 20 rokov a potom prišla etapa, že som chcela z nešťastia zomrieť, ale nemohla som, lebo som chcela byť blízko mojej dcérky a vravela som si, že ju musím chrániť a pomáhať jej, lebo aj ona mala rôzne pocity ... a mám aj ďaľšiu dcérku a dobrého manžela, rodinu... chcelo to len čas, nie nadarmo sa tak hovorí, že čas je lekár, len to trvá rôzne.
Preto vám dievčatá všetkým prajem veľa síl a hlavne dostatok času - aj na presmútenie, lebo to k tomu patrí, ale hlavne vám prajem to po čom tak veľmi túžite, aby ste mali komu dať svoju lásku, ktorá je vo vás a hlavne aby ste zvládli to smutné obdobie čo máme všetci pred sebou - sviatok, ktorý nám pripomína smutné miesto ktoré musíme navštíviť, hoci by sme každá radšej kupovali darčeky a piekli torty, keby boli s nami naši milovaní drobčekovia
24. říj 2012 ve 23:38  • Odpověz  •  To se mi líbí (7)
ahojte dievcata, dnes mam tazky den, boli sme na velkom ultrazvuku a dozvedeli sme sa, ze cakame chlapceka. A ja to rozdychavam a neviem sa ubranit sklamaniu. Uz teraz tomu malickemu v brusku ublizujem :frowning2: ale pre mna je to ako keby som moju Laurinku znovu stratila a to definitivne :frowning2: su to hrozne pocity. Zazili ste to aj vy? mali ste problem sa s tym vyrovnat, ak ste sa dozvedeli, ze cakate opacne pohlavie nez je vas anjelik? A preslo to po porode?
Adelka mi to vobec neulahcila. Na ultrazvuku, ked nam doktor oznamil, ze chlapcek, Adelka vyhlasila "ale ja chcem sestricku!", pan doktor bol mily, ze este raz sa teda pozrie, ale vraj je to tak, bude si musiet zvyknut na braceka. A ona tvrdohlavo opakovala, ze chce sestricku. Ked sme potom sedeli v aute a snazili sa ju presvedcit, ze aj bracek je super, vyhlasila "dobre, moze byt aj bracek, ved ked bracek zomrie, potom budeme mat znovu sestricku" :frowning2:
25. říj 2012 v 15:00  • Odpověz  •  To se mi líbí
@zuzanaj54 ach moja :frowning2: ja som to este nezazila. Nie takto.
Pamatam si, ze som veeeelmi chcela dievcatko a ked sme sa dozvedeli, ze je to chlapcek, tak som bola sklamana. Trvalo mi viac nez tyzden sa s tym ako-tak zmierit. A ked sme o neho prisli, tak aj za to som sa citila byt vinna a mala som vycitky.
Zuzka, nehanbi sa za svoje city. Nemuc sa, nie je na to dovod. Ja to beriem tak, ze je priordzene mat preferenciu pre niektore pohlavie. Babatku neublizujes, ved ho lubis, chranis a uz teraz sa o neho bojis. Chvilu to potrva si na to zvyknut, to ano. Ale nic si nevycitaj. Ak tuzis aby sa Laurinkina dusicka k tebe vratila, moze byt aj v chlapcekovi. Laurinka ti v srdci pripravi miesto pre akekolvek babatko. A tiez aj Adelke. Ona vie len ake to je mat sestricku. A ani nevie, ze prve roky v tom nie je rodiel co sestricka alebo bracek - objimat a bozkavat a hrat sa budu tak ci tak.
Verim vsak, ze ta posledna hlaska bolela :frowning2: Asi by som len Adelke vysvetila, ze aj chlapci su najprv rozkosne babatka, ze je tam len jediny rozdiel :wink:

A uz len nakoniec napisem, ze sice za inej situacie, ale tiez som nedavno mala pocit, akoby som Ondrika druhykrat stracala :frowning2: Viem, velmi to boli. Take pocity sa ani nedaju vzdy vysvetlit, ale su.
Myslim na teba.
25. říj 2012 ve 20:49  • Odpověz  •  To se mi líbí
@babi1 ani ja nerada vidim male deti, resp. mensie ako nas Ondrik. No tento rok je na nich bohaty, sama poznam asi 8 v mojom okoli :frowning2: a potom clovek naozaj rozmysla, cim sme si to prave my zasluzili :frowning2: o co sme horsi ako ti co maju dieta :frowning2: nenavidim vsetko

Som rada,ze pises ako to beries. pises za nase mamy, aj ked kazda je ina. Viem, ze aj ony sa trapia. Ja aj chcem byt s mamkou, aj niekedy ma hneva co mi hovori. Sestra s nou nema taky vztah a brat aj ma, len...muzi to inac beru. Chcem jej byt oporou, no neviem pomoct ani sebe...
25. říj 2012 ve 21:43  • Odpověz  •  To se mi líbí
@kveronika dakujem za povzbudenie. Ja viem, ze laska matky k dietatku je stale ta ista, ci je to dievcatko, ci chlapcek. Len si to mozno neviem predstavit, ake to je mat chlapceka, ak som to doteraz nezazila, len same baby. Ja som preferenciu nemala, alebo skor nemala by som ju, keby bola moja Laurinku tu. Ale napr.to, ze to nebude tiez dievcatko ako ona, neoblecie si tie satky, ktore boli pre nu nachystane a do ktorych nikdy nedorastla, to ma boli. Tie veci takto naozaj ostanu navzdy Laurinkine. A este ma zoziera jedna vec. Ked sme este mali Lauru, bola som vnutorne presvedcena, aj som to vyhlasovala, ze viac deti nechcem. Aj sme si davali velky pozor, naozaj som si myslela, ze viac tehotna nebudem. A teraz mam pocit, ze moja Laurinka zomrela, aby som zazila aj aky je to pocit mat chlapceka, ze keby nezomrela, nikdy by som to nepoznala :frowning2: Ja viem, ze je to hlupost, ale cloveka boli naozaj vsetko mozne aj nemozne. Ved nakoniec, pozitivny tehotensky test mi vysiel presne v den Laurinych prvych narodenin. Mohla som si ho urobit skor aj neskor, ale to bol akurat presne prvy den noveho cyklu. Nevedeli sme, aky darcek jej dat k narodeninam, a dostali sme nakoniec darcek my od nej :pensive:
Inak Adelke sme hlavne vysvetlili, ze deticky nezomieraju len tak, nie je to take bezne. Pre nu je to az taka samozrejmost, ze ma chudatko pocit, ze akekolvek dietatko moze len tak hocikedy zomriet, ze na tom vlastne nic zle nie je :unamused:
Myslim, ze tych svojich anjelikov budeme este stracat znovu a znovu, ze este budu urcite take situacie. A vzdy to bude velmi boliet :frowning2:
25. říj 2012 ve 21:59  • Odpověz  •  To se mi líbí (3)
@zuzanaj54 teraz naozaj nic nie je dobre, nic nas nevie uspokojit. Ak by to bolo dievcatko, prisli by ine mzslienky, ktore by ta trapili. Najhorsie je, ze sa na to neda pripravit, vzdy pride nieco nove co sme este necitili. Ja som mnohokrat sokovana zo svojich myslienok, je to neskutocny boj.
Clovek by chcel vediet co si myslia deticky ako Adelka aby im to vedel dobre vysvetlit, aby ich myslienky naviedol spravnym smerom.

Ja mam tiez kopec toho co si vycitam. A boli to :frowning2: strasne to boli. Prvykrat prichadzaju pocity, ze som to zavinila ja :frowning2:
25. říj 2012 ve 22:19  • Odpověz  •  To se mi líbí
@kveronika, tiež som si stále hovorila prečo? prečo práve nám? prvý rok bol ako zlý sen, odpoveď ani význam nie je...
máš pravdu, každá to prežívame ináč, ale každá mama miluje svoje dieťa a možno nebudeš súhlasiť, ja som to cítila ako dvojnásobnú bolesť, strašne ma bolelo, že moja dcéra toto strašné nešťastie musela zažiť, videla som ako trpí, a zároveň som prišla o vnúčika, ktorý zomrel úplne zbytočne...krásne zdravé dieťatko. Nemusíš sa snažiť byť mame oporou, ty sama potrebuješ o niekoho sa oprieť a nestrácať svoje sily a energiu, stačí, keď jej občas povieš ako sa máš ty, ver mi, ty si pre ňu veľmi dôležitá, ty si jej dievčatko ... ver mi, že chce to len čas, postupne sa budete vedieť o Ondríkovi rozprávať, ale netreba sa siliť, len keď to budeš tak cítitť, mame presne povedz, čo od nej očakávaš, a hlavne čo nechceš aby ti hovorila, povedz jej to v kľude a bez emócií... my napríklad na cintorín zásadne nechodíme spolu, dcéra si to tak želá a ja to tiež tak cítim
25. říj 2012 ve 22:25  • Odpověz  •  To se mi líbí (3)
@babi1 verim ti to s tou dvojnasobnou bolestou, nedavno som to tiez citala a je to pravda. Zaujimave je, ze nevieme s mamkou spolu plakat. A tiez, nechcem je ukazat ako mi SKUTOCNE je. Mala som obdobie ked som mzslela iba na samovrazdu a vtedy som jej zakazovala navstivit ma. Mrzi ma to, viem, ze ju to bolelo. Ale nemohla som inac. Boli to dni ked som nemala energiu ani vstat, takze by mi vadilo keby ma niekto videl.
Mna mrzi, ze mamka nema pri sebe manzela, ktory by jej bol oporou :frowning2:
25. říj 2012 ve 22:41  • Odpověz  •  To se mi líbí
@kveronika ani my sme spolu s mojou dcérou neplakali, a bolo to aj jej želanie - aby som pred ňou neplakala a to bolo pre mňa najťažšie, nie vždy som to zvládla... a myslím si, že sme nie raz obidve skrývali ako nám skutočne je... :frowning2:
Tvoje stavy sú úplne prirodzené štádiá vývoja smútku, hlavné je, že si to doteraz akotak zvládla, snáď máš dobrého partnera, skúste si robiť program - niečo pekné, aby si sa mala na čo aspoň trochu tešiť, trochu rozptýliť, urobte si malý výlet sami dvaja, najhoršie je byť doma sama v depresiách,
kveronika, posielam ti veľa síl a energie a veľké objatie
25. říj 2012 ve 23:11  • Odpověz  •  To se mi líbí (1)
@babi1 dakujem!
Mam super mm, stara sa o mna. Ideme v sobotu prec na 3 dni. Problem je, ze nechcem aby mi bolo lepsie. Nechcem zit. Nemam zaujem. Strasne mi chyba Ondrik. Presne pred 6 mesiacmi, vo stvrtok som bola v porodnici a nechapala som co sa deje :frowning2: Neviem sa s tym zmierit, prist o zdrave babatko :frowning2: :frowning2:
25. říj 2012 ve 23:19  • Odpověz  •  To se mi líbí
@kveronika kazdy den na teba myslim,posielam ti velke silne objatie
25. říj 2012 ve 23:35  • Odpověz  •  To se mi líbí
@stana80 dakujem. Aj by som dala usmievaveho smajlika, ale nejde. Nejde sa usmievat. Spominam na porod, na tie strasne prve hodiny v nemocke :frowning2: :frowning2:
Aj ja ta objimam na dialku. ()... toto je objatie
25. říj 2012 ve 23:40  • Odpověz  •  To se mi líbí
Ahoj holky poslední dobou tu bylo pár maminek cos e ptali jak se mají chovat ke kamarádkám či příbuzným, kterým umřelo dítě a já mám zrovna v ruce nové číslo Betynky kde je o tom moc hezky psáno :slight_smile: to jen pro případ že by to někdo potřeboval v týdle době je to prakticky na denním pořádku už ani nemám sílu poslouchat zprávy :frowning2:
26. říj 2012 ve 20:49  • Odpověz  •  To se mi líbí (2)
včera zomrela mojej kamarátke Zuzke , dlho očakávaná, vytúžená dcérka Anetka 13 mesačná. :pensive: ............
27. říj 2012 ve 20:43  •  2 děti  • Odpověz  •  To se mi líbí
@sendy182 ach jo zase další andílek :pensive: :pensive: :pensive: kamarádce hodně sil bude je potřebovat
27. říj 2012 ve 21:28  • Odpověz  •  To se mi líbí
@luznicarka anjelik ktorá vyzeral ako snehulienka......taká bola ako bábika............už nevládze ani plakať :cry:
27. říj 2012 ve 21:35  •  2 děti  • Odpověz  •  To se mi líbí (1)
@sendy182 - boze... :frowning2: nemam slov - preco sa deju take strasne veci?? ved to je hrozne.... kamaradke vela,vela sil prajem!Take veci sa akceptovat NEDAJU! Nikdy! :frowning2:
28. říj 2012 v 07:46  • Odpověz  •  To se mi líbí
@sendy182 :frowning2: nemam slov, je mi to velmi luto :frowning2: posielam jej cez teba srdiecko aby sa jej aspon trochu ulavilo. Aj ked neulavi, ale kazda jedna myslienka ju posunie blizsie ''k zivotu''
28. říj 2012 v 19:58  • Odpověz  •  To se mi líbí (1)
Jdi na stranu:   Zruš
Tvůj příspěvek