• Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO
  • Doporučujeme: Beremese.czModrastrecha.cz
  • Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO

Zemřelo mi dítě

14. prosince 2016 
Ale preco nema pravo zit, skusit ake je to hrat sa, ochutnat jedla, zivot, spoznat ludi, zabavu, hracky, zivot atd :frowning2: :frowning2: :frowning2: ja nechápem ajtak :pensive:
23. dub 2009 ve 21:01  • Odpověz  •  To se mi líbí
evkacka a katynaa , aj ja patrím medzi tie pipky, ktoré sa občas posťažujú na deti, na to že sú občas nezvládnuteľné a neposedné. a zaroveň patrím aj sem, pretože aj ja mám tam hore svojho anjelika... :pensive:
23. dub 2009 ve 21:13  • Odpověz  •  To se mi líbí
Dadka pozeram foto romanka ako drží to autíčko, tej ručičke a netusi ze o pár dní umrie :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :pensive: :pensive: :pensive: :pensive: a plačem.... chudatenko maličké :frowning2: :frowning2: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry:
23. dub 2009 ve 21:19  • Odpověz  •  To se mi líbí
Jezisi, kazdy si nekdy postezuje na deti. Ja nemam sice sve, Honzulka je andilek, ale na ty deti ve skole si stezuju neustale a pritom je mam moc rada, takové jací jsou! To je prirozene si stezovat, radovat se, nenavidet v urcitou chvili nekoho, neco........bavit se o smrti..........tohle je zivot! Z cloveka musi ven vse, to dobre i spatne at je to jakoukoliv cestou. At je to tim, ze utika cas s prateli, kteri se nebavi o tom, co se stalo jim, nam, komukoliv okolo. S temi, co vyslechnou i s temi, co se hloupe ptaji na to jak nam je. Me to do jiste miry vadilo, ale ted rikam. Ja ja se mam bezvadne! Maly odesel, to je pravda. Ale podivej se, vy bydlite v podnajmu, ja mam svuj vlastni byt. Vy zijete z vyplaty do vyplaty, my mame ted dve........ Neni to pretahovani, je to, ze na tom clovek muze byt jeste hur. Neni to uzavrena kapitola, to nikdy nemuze. Do konce meho zivota je to kapitola, kde neni dopsany list. Takhle to byt nemelo, ale nemam obracec casu Hermiony a tak musim jit dal......
23. dub 2009 ve 22:00  • Odpověz  •  To se mi líbí
ani tvoj pripad je iny, ako kazdy úpredsa.. kazdy pripad je idividualny.. u teba pochybili lekari :angry: :angry: :angry:
honzik mohol byt zdravucky... lekar si dalje kludne spáva, zabudol na to hned, ale vy nie... nezabudnente nikdy.. ja neviem.. preco nie je tym malym detickam dopriate žit.. preto ze z nich chce mat boh anjelikov??? :confused: tak naco sa maju narodit na tento svet na par dni, ci pár mesiacov??? Prščo, prečo, prečo??????? :fearful: :fearful: :cry: :cry:
23. dub 2009 ve 22:08  • Odpověz  •  To se mi líbí
zivot ide dalej. a ludia sa rodia iba preto, aby umreli.. ten ozajstny zivot zacina az po tomto vsetkom.... a uz sa nato velmi tesim, ked uvidim Lilianku
23. dub 2009 ve 22:16  • Odpověz  •  To se mi líbí
nikollette, otázku Prečo som si povedala odzačiatku, že je zbytočné si dávať, lebo na ňu nikdy nedostanem odpoveď. Tiež som sa rozprávala s kňazom, či je to nejaký trest, ale on povedal, že Boh také nič nerobí, on nevymyslel choroby, nechce aby sme sa trápili .... určitý zámer má, možno ozaj nechcel aby sa malý trápil na tomto svete a preto si ho zobral k sebe a nám poslal iné bábatko. Nevieme, ale raz sa dozvieme.

Anni, dnes dávali v správach reportáž o jednej pani, čo jej na JISKe museli odstrihnúť z dlhých vlasov, mala ich od zvratkov a ona sa cítila dotknutá, že čo si to dovolili, pritom oni ju museli resuscitovať a potom v rámci hygieny aj poumývať atď .... niekedy sa človek čo zažil niečo ako my pozastaví nad tým, čo dokáže iných trápiť a rozčuľovať, ale skutočné problémy sú úplne inde. Áno, musíme ísť ďalej, aký by to malo význam stále plakať a utápať sa v žiali, ale neviem ako Ty, u mňa to prázdne miestečko po Romankovi zostalo a aj keď viem, že je anjelikom a dáva na nás pozor, veľmi rada by som ho objala, pobozkala, zahrala sa s ním, učila ho pesničky a básničky ... vychutnávala si ten maminovský sen čo som mala od malička.
23. dub 2009 ve 22:18  • Odpověz  •  To se mi líbí
nikollete: treba proto, aby nam ukazali cestu zivotem a smysl, ktery hledame a nenasli jsme..... Smrt je prirozenou soucasti zivota, stejne jako zrozeni. Je pravda, ze by, ale zivot mel trvat dele, nez jen par dni, mesicu ci hodin.....
Nikol, ty mas take andilka?
A jinak pokud vim, tak ta lekarka na to stale nemuze zapomenout, hlavne ne ted, kdyz dostala od CLK dopis, aby se k pripadu vyjadrila, skoda, ze jsem nemohla byt v tu chvili mouchou..... Ted uz dobrou, jsem silene unavena....
23. dub 2009 ve 22:20  • Odpověz  •  To se mi líbí
dado, to vis, ze to misto stale je a nejde nicim zaplacnout... Dobrou a krasne sny.
23. dub 2009 ve 22:22  • Odpověz  •  To se mi líbí
Kotenko verím ti že sa tešiš na Lili :dizzy_face: :pensive:
baby neviem preco chodim do tejto temy a citam,a pozeram fotecky vasich anjelikov, dookola, a a stale...
skutocne vas moze pochopit az zena ktpore auz ma babatko.. predtym by ma to nevedelo tak dojať, neviem.. nerozmyslala som nad smrtou deticiek atd..ale teraz je to ine... chapem vas a viem si predsavit tu bolest :pensive: :pensive:
Baby pozerate staloe dookola spomienky fotky vasich anjelikov??? Ja neviem ci by som to dokozala, asi by som v kuse iba palkala pri pohlade na nevinne tvaricky.. ako aj teraz ked pozeram vase albumiky :cry: :cry: :cry: :cry:
23. dub 2009 ve 22:23  • Odpověz  •  To se mi líbí
nikolette...nám tak Paťko odišiel nečakane..o 14 sme sa vrátili z prechádzky a o 19 sme už boli na pohotovosti, kde sa ho záchranka snažila márne oživiť...šla som na tú pohotovosť s tým, že má nejaké bolesti bruška, alebo čo...proste že tam s ním doktorka pocvičí, dá lieky a pôjdeme domov a my sme sa vrátili bez neho...vôbec mi to nedochádzalo, proste som nechápala, ked nám doktorka vravela, že je im je ľúto, že sa im nepodarilo ho prebrať..stále som si myslela, že je len v kome, spanku, ale že žije..až ked povedala, že po pitve sa dozvieme viac, vtedy mi to došlo...že už nieje medzi nami :cry: :cry: :cry:
a čo sa týka pozerania fotiek...mám spravený kútik s paťkovými fotkami, kde mu denne horia sviečočky....denne ho mám na očiach...neplačem pri nich..ale ked si začnem pozerať album, kde ho mám nafoteného od prvej minuty jeho života a predstavujem si ho ako rástol, smial sa, sladko spinkal, tak sa slzám neubránim...deň, dva po jeho smrti, sa nám všetky jeho fotky stratili, nebolo ich, a našla som ich teraz po 8 mesiacoch...tak som ich jednu po jednej oplakala, ked som ich zakladala do albumu(ktorý som kúpila zrovna v deň ked nám odišiel)
a teraz sa snažím moc sa netrápiť slzami, aby nebol smutnučký aj náš druhý synček, ktorý sa má narodiť o 9 týždňov..moc sa na neho tešíme..

katyna...dakujem a prajem aj tebe, aby ti tvoje dievčatko robilo velikú radosť :slight_smile: a tiež mi to niekedy tak príde, že čo by som dala za to, keby môj paťko tak vystrájal, bol aktívnejší, alebo vyviedol to a to...ale to nejde...

macka..aj ja budem asi taká(asi všetky anjelikové maminy), že sa budeme viacej báť o svoje deti...lebo vieme aké je to stratiť dieťaťko..ja asi ani spávať nebudem, čo ho budem stále pozorovať, či je v poriadku...

kotenko..ja som pred tým smrť brala ako niečo, že sa jej aj celkom bojím..ale teraz z nej nemám strach, lebo viem, že ked umriem, tak sa stretnem so svojim Paťkom a my opäť budeme môcť byť spolu...

dadka...aj ja som sa včera nad tým pozastavila, že sa tá žena rozčulovala, že jej odstrihli z vlasov, čo mohla byť rada, že jej zachránili život..a myslela som, že ju ostrihali na krátko, proste nejaký extrém, a to jej šmikli pár cm a aj tak jej ostali dlhé vlasy...možno by to trochu naštvalo aj mňa, ale ísť s tým ešte aj do telky, tak to je už dosť silná káva :unamused:
24. dub 2009 v 08:35  • Odpověz  •  To se mi líbí
Inneka tvoj príbeh som čítala na anjelikoch :cry: :cry: :cry: :cry:
to muselo byt starsne nečakané :fearful: :fearful: :fearful: idete na pohotovost s nejakou banalnostou (aspon ste si to myseli) a nakoniec sa vratite bez neho.. muselo byt starne ťažké nehat ho tam :pensive: :pensive: :cry: :cry: oznamovat to rodine a blizkym, muselo byt asi hrozné.. nik tomu podla mna nevdel uverit.. Paťusko bol krásny.. aj nad tvojím albumíkom som si už polakala :cry: a príbeh som citala aj 2x... :pensive: keby mu tu vadu srdiecka zachytili skor, nedalo by sa tomuto nejako predísť??? ja viem ze to uz su zbytocné otazky...
24. dub 2009 ve 12:00  • Odpověz  •  To se mi líbí
nikol..hej, bolo to strašné..ešte v noci sme obehli blízkych a povedali im to..skoro sme mojej mame aj sanitku volali(ju sme o pol 2 ešte vyprevádzali na autobus do práce), tak ju to vzalo(pre oboch rodičov-mojich aj manželových to bolo prvé vnúčatko)proste katastrofa..niečo neopísateľné..švagrinka(manželova sestra) bola v 7 mesiaci, báli sme sa, aby sa ešte aj jej niečo nestalo...
niki, najviac ma bolí to, že sa dalo na to prísť ešte počas tehu a následne jednoduchou operáciou odstrániť..to ma mrzí najvyše, že sa tomu dalo predísť, MOHOL ŽIŤ ... ale doktor ma počas tehu nikde neposlal a po narodení nikto podrobnejšie vyšetrenia nerobil, nakolko v rodine sa nikdy nevyskytli problémy so srdcom..a vyzeral zdravo, spokojne..vôbec neplakával, celé noci mi prespal..keby stále plakával, tak by mi to nedalo, že asi nieje niečo v poriadku..on bol úplne pokojné dieťaťko, preto to bol aj taký šok...neviem, prečo sa to muselo stať..ale kôli niečomu asi áno...
24. dub 2009 ve 12:37  • Odpověz  •  To se mi líbí
Ineska :pensive: :cry: :cry: ved to ze dalo sa tomu predísť...
Bože to muselo byt hrozne, to oznamovanie rodine :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry:
Chudáčik majinký... ja som citaa ten pribeh, aky bol nekludny, ze nechcel papat, len plakal a potom zaspal, a potom ked si ho uz zabalila do deky ze uz bol studeny.. ale vtedy ešte zil ,nie?
24. dub 2009 ve 13:50  • Odpověz  •  To se mi líbí
nikol...ešte žil, ked ostal studený, ked sme boli na pohotovosti, tiež ešte žil...okamžite nás poslala do nemocnice(u nás je pohotovosť na poliklinike a nemocka v susednom meste), ale kým mi stihla vypísať príjmový papier, tak zamdlel...to už volala záchranku a začali ho udržiavať pri živote, alebo oživovať, neviem, nemohla som sa na to pozerať...vlastne to bolo posledný krát, čo zaplakal a mal otvorené očká :cry: :cry: to som ho držala v náručí, tak v podstate môžem povedať, že mi zomrel v náručí...a potom už nič...len oživovanie...
ale som rada, že sa netrápil, že ho nič nebolelo...potom nám povedali, že aj keby nám ho zachránili, tak by ostal postihnutý...celý život by preležal v posteli a to by bolo trápenie pre neho aj pre mňa...tohto som sa vždy bála, tak asi preto odišiel...v podstate sa mi splnilo, to že sa nemusím starať o bezvládne dieťatko :pensive:
24. dub 2009 ve 14:34  • Odpověz  •  To se mi líbí
myslím si, že pravdou je to, že ak mama stratí dieťatko, tak o tie ďalšie sa bojí ešte viac... a naozaj je zbytočné klásť si otázku prečo práve moje dieťatko, (ja som si ju kládla denne takmer 6 rokov a na nič som neprišla... :pensive: ). asi to tak naozaj muselo byť. len ma troška mrzí, že už nikdy som nemohla zažiť ten pocit, keď sa dieťatko začne hýbať v brušku. to bol naozaj neopakovateľný pocit. nádherný a zázračný...
24. dub 2009 v 16:18  • Odpověz  •  To se mi líbí
Inneska bože :pensive: :pensive: :pensive: v naruci ti zamdlel... chudiatko majinkéééééé... a ty si sa cely cas pozerala na to ako ho ozivuju???? Ani vas nepsolai von... :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: anjelik malicky :cry: :cry: :cry: :cry: :cry:
24. dub 2009 v 19:00  • Odpověz  •  To se mi líbí
niki...už som ho držala na rukách, že ideme do nemocnice..doktorka vypisovala príjmový papier, a v tom som videla ako prevrátil očká a zavrel ich a prestal plakať, tak som hned na doktorku, že asi zamdlel...hned mu dali kyslík, aby mohol dýchať a po chvílke mu stláčali aj hrudník, teda už vtedy mu asi zlyhávalo srdiečko..moc som nevidela, lebo nad ním stáli doktorka aj sestrička...a potom som vyšla von na chodbu(manžel čakal tam), tak už potom neviem čo s ním robili(proste som sa na to nemohla pozerať)..asi do 5 minut tam bola zachranka, po 10 min. ho naložili do sanitky a šli do nemocnice..a my za nimi..a potom ho oživovali v nejakej miestnosti, my sme čakali na chodbe...asi 2 hodiny...od 19,20 do 21,10...a čas smrti mu napísali o 20,25
24. dub 2009 v 19:16  • Odpověz  •  To se mi líbí
ineska :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :pensive: :pensive: :pensive: :pensive: :pensive: :pensive:
necch odpociva v pokoji anjelik majinký nádherný :pensive: :pensive: :pensive: :pensive: :pensive:
24. dub 2009 v 19:33  • Odpověz  •  To se mi líbí
niki..ďakujem, snád mu dobre tam kde je(i ked neviem, kde by mu mohlo byť lepšie ako v mojom náručí) :confused: a verím, že na nás a hlavne na svojho bračeka dáva pozor :slight_smile:
24. dub 2009 ve 20:03  • Odpověz  •  To se mi líbí
Snad je to tak ako píšeš.. to je jediná útecha :pensive: :pensive:
Bože nezvykne sa ti o tom osudnom dni snívať, alebo sny o tom že žije???
Zvyknte o nom rozpravat s manzelom ci s rodinou, mamou a tak??? ja neviem ci by som to dokazala.. asi bez slz nie :cry: :cry:
24. dub 2009 ve 20:34  • Odpověz  •  To se mi líbí
nie nesníva sa mi o tom, ale raz sa mi snívalo o paťkovi..bola som v robote a v tom som si spomenula, že mám doma dieťa...razom som bola doma, v spálni..a on si tam na posteli prikrytý spokojne spinkal...pozrela som sa na neho , on sa zobudil, pozrel a usmial sa na mňa , bol tak spokojný....tak verím, že týmto snom mi dal znamenie, že je mu dobre tam kde je a že sa nemusím o neho báť ...
a nejako moc sa o tom nerozprávame, lebo potom sú z toho len potoky slz...a moc nechcem na to spomínať(nie že by som nechcela), skôr rozprávame o ňom, aký bol, čo robil...ale nie o tom dni , nechcem sa zbytočne trápiť slzami, teraz ked som tehu..
24. dub 2009 ve 21:48  • Odpověz  •  To se mi líbí
Prajem ti všetko dobré do života, aj novemu babatku, aj Paťulkovi maljinkemu krásnunkemu tam hore :pensive: :pensive: :pensive: :cry: :cry: idem este raz kuk tvoj albumik :pensive: :pensive:
24. dub 2009 ve 22:44  • Odpověz  •  To se mi líbí
mayap...tak tvoji synčekovia nie sú tvoji vlastní? ked píšeš, že si už nezažila pocit bábätka v brušku? lebo je to naozaj krásne, ked sa bábätko hýbe v brušku, vlní a mrví sa tam, robí si diskotéku...aj preto je to také ťažké, ked o ne prídeme, lebo sme ich cítili a vnímali ešte skôr ako sa narodili...celých 9 mesiacov boli našou súčasťou, naším životom a razom ich niet...

nikol..dakujem ti, verím, že tentokrát už bude všetko dobré :slight_smile: tvoj christopherko je krásny chlapček, prajem ti, aby ti stále robil obrovskú radosť :wink:
25. dub 2009 v 08:21  • Odpověz  •  To se mi líbí
baby občas nahliadnem do tejto temy a vždy som z toho smutná... :unamused: ani neviem čo na to povedať, ste hrozne silné a statočné ženy... už len pri predstave, že by sa malo niečo stať mojej tamarke ma mrazí... mate krasnich anielikov a casto krat si na vas spomeniem...
kamoškinho brata zrazilo auto a zomrel, mal 19 išiel von a viac sa nevrátil... jeho mamina mi povedala, že ten čo take niečo nezažil, si tu bolesť a smútok nevie ani predstaviť... :unamused:
baby držím vam palce, nech vas v živote čakaju, len pekne veci,aj ked neviem či dokažu prevýšiť bolesť a smutok vo vašich srdiečkach. držte sa.
25. dub 2009 v 11:09  • Odpověz  •  To se mi líbí
inuška, akurát sme sa minule bavili so svokrou, že mama najviac prežíva stratu svojho dieťatka, práve preto,že ona ho miluje už keď je v brušku ešte len malou fazuľkou a potom keď začne dávať o sebe vedieť kopančekami, to je proste najúžasnejší pocit :dizzy_face:

Mne sa o Rominkovi snívalo asi trikrát, ale vždy bol šťastný a usmiatý a vždy to bolo potom ako som si za ním poplakala, akoby ma chcel potešiť.
Hovoríme o ňom dosť, ale tiež aký bol šikovný, plný energie, usmievavý, na tie posledné dni veľmi neradi spomíname, stačí keď vidím v správach Kramáre, hneď si predstavím celý mesiac čo sme tam prežili a to je skôr nočná mora.
25. dub 2009 ve 12:18  • Odpověz  •  To se mi líbí
dadka..tak ako píšeš, sme už od prvého dňa čo sa dozvieme, že sme tehotné, tak to malé fazuliatko milujeme...celých 9 mesiacov sa na neho tešíme a potom po krátkej dobe naraz o neho prídeme...o to malé nevinné bábätko...
mne sa spomienky vracajú, vždy ked počujem hukot záchranky...vtedy sa mi vybaví, ako s ním letela záchranka do nemocnice a my za ňou...a čo bolo potom...proste ju počujem a mne zovre srdce, ako by som to znova prežívala..a nie raz mi vybehnú aj slzy..a záchranky počuť každú chvílu...
25. dub 2009 v 18:43  • Odpověz  •  To se mi líbí
Jaj Ineska, Dadka :pensive: :pensive: :pensive: :pensive: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry:
maly nevinny chrustikovia, ktorým nebolo dopriate žiť :cry: :cry: :cry: :cry: :cry:
anjelikovia krásnučky majinky :pensive:
25. dub 2009 v 19:31  • Odpověz  •  To se mi líbí
Holky moje, dneska mi je priserne. To slunicko a kocarky venku, to mi nedela dobre. Do toho sve dny a prikazy pani reditelky nejak neunasim. Prijde mi, ze uz nejsem tak "odolna" jako jsem byvala. Hodne na vsechno rezignuji..... Chtela bych byt tehotna a citit to male jak kope a jak si se mnou hraje, stejne jako si hraval Honzulka. Uz je to vic jak 5 mesicu od porodu a me to stale boli a vim, ze nikdy neprestane.....
25. dub 2009 ve 21:48  • Odpověz  •  To se mi líbí
ani hlavne vydrz,preji ti, at je lip
25. dub 2009 ve 21:54  • Odpověz  •  To se mi líbí
Jdi na stranu:   Zruš
Tvůj příspěvek