• Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO
  • Doporučujeme: Beremese.czModrastrecha.cz
  • Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO

Zemřelo mi dítě

10. listopadu 2016 
Ahojte na mňa to dnes opäť prišlo.Posledné noci sami snívajú sny s našim anjelikom Miškom v tých snoch je veľký asi 1 rok behá okolo nás smeje sa a všetci sme štastný su to krásne sny no mňe to nerobí moc dobre zobudím sa ráno s úsmevom na tvári keď si uvedomim,že to bol len sen koniec :cry: strašne to bolí :pensive:
21. lis 2009 v 01:15  • Odpověz  • To se mi líbí
Samama,teskame sa..ze drobec pribera a rastie :slight_smile:
Luli,myslim na teba,aj na ostatne maminky andelickov :pensive:
21. lis 2009 v 15:10  • Odpověz  • To se mi líbí
dada,neviem ake su prognozy,lekary stale cakaju co bude dalej a ako sa to bude vyvijat,myslim si ze to je vola bozia,ako to bude chciet boh ta tak to bude.
21. lis 2009 v 16:16  • Odpověz  • To se mi líbí
lulilika, mne sa deň pred narodeninami snívalo o Romankovi, bol také krásne snehobiele bábinko, úplne spokojné a šťastné, asi mi prišiel zavinšovať ... aj ma to potešilo aj zabolelo,lebo rada by som si ho vystískala

samama, veru knihu života máme dávno napísanú, nedá sa preskočiť žiadna stránka .... želala by som Adamkovi aj celej rodinke šťastné pokračovanie príbehu :wink:
21. lis 2009 ve 21:55  • Odpověz  • To se mi líbí
21. lis 2009 ve 22:12  • Odpověz  • To se mi líbí
Sami, drzte sa :wink:
22. lis 2009 v 11:02  • Odpověz  • To se mi líbí
Ahojte dnes som bola za chrustikom tak uz vazi 2580g,velmi sa z toho tesim len keby aj ostatne veci boli take ake maju byt.
23. lis 2009 ve 21:45  • Odpověz  • To se mi líbí
Sami drzkam pasticky :slight_smile:
23. lis 2009 ve 23:05  • Odpověz  • To se mi líbí
dakujem sasi.ako sa mate?ste zdrave?teraz je chripka každe dieta je pomaly chore,a my by sme nemohli byt zdravy takze sa liečime.
24. lis 2009 v 11:40  • Odpověz  • To se mi líbí
Sam mame sa fajn,zatial obchadzame vsetko..
boli sme na zaciatku oktobra chore,najprv mala potom ja,odvtedy sa drzime :wink:
Adamikovi drzkame vsetky palce,aj na nohach,zacina nam s neho hotovy chlapik rast..juuuj sa teskame :grinning:
nemas dake nove foto/ snad uz nema hadicky,chcela by som ho vidiet :wink:
Aj Adamkovej maminke vela sil,ozvite sa zas :wink:
24. lis 2009 ve 13:49  • Odpověz  • To se mi líbí
Samama - držíme Adamkovi palce. :wink:
24. lis 2009 v 15:59  • Odpověz  • To se mi líbí
sasi,bohužial ma,stale ma tie prekliate hadičky,tak nechcem,nechcem take fotky,hoc ma robenu bronchoskopiu,že nema priamo v pusinke,ale v krku,Ja dufam,že čoskoro budu tie najkrajšie fotky našho nadherneho Adamika-maleho maguračika.Možno niejake spravim,aby ste videli ako je nadherne velky,a čo sa tyka Adamkovej mamičky a mojej milovanej sestričky,ta potrebuje vela,vela sil.



penny dakujem,všetci mu držime palce na rukach aj na nohach,myslim si že si zasluži velky božtek nato ako biedačik bojuje,krasne,nežne neviniatko.Ved to je neuveritelne ako take male,bezbranne telicko dokaže zo všetkym bojovat.
24. lis 2009 v 17:00  • Odpověz  • To se mi líbí
dievčatá, občas vás prídem pozrieť, hoci som sa už zapovedala, že nie, lebo pri čítaní vašich príbehov mám vždy hrču v krku a vytopený PC. Dnes len v krátkosti - vaše /i moje drobné/ detičky sú anjelikovia. A sú nimi všetky deti do veku 7 rokov. Mali sme na túto tému / a v mojom prípade aj na tému IVF/ dlhú debatu a hoci som nebola na spovedi už rok, už som si ho rezervovala, že sa za ním zastavím. Tadeaš, teba asi najviac trápi to, že keby si tam bola, nemuselo sa to stať, mohla by si nešťastiu zabrániť. Vieš, čo? Nezabránila by si. Stalo by sa to inokedy a inak. Keby tvoj milovaný Tadeáš nemal zomrieť, nestalo by sa to. Mám v rodine jeden prípad, kedy tá žena bola niekoľkokrát na hrane smrti, prepustili ju z operácie z nemocnice a hneď na parkovisku ju nabúralo auto tak, že sa znova dostala späť a ako staršia osoba opäť s minimálnou šancou na prežitie, nieže na uzdravenie. Nakoniec žila ešte veľa rokov a zomrela prirodzenou smrťou na starobu. Proste jej nebolo súdené zomrieť ani na operačke, ani pod kolesami auta, hoci to vyzeralo s ňou beznádejne a rodinu pripravovali lekári na to najhoršie. Tadeaš, tvoj syn bol pre teba všetkým a ty pre neho. Tak aspoň kvôli nemu ži a buď tu pre iné dieťa, ktoré možno má matku, ale tá o neho nestojí. Tvoje srdce je nešťastné, lebo nemá komu dať svoju lásku, a možno neďaleko niekto nesmelo čaká, či sa mu z nej troška neujde. Počúvni dievčatá, ktoré tieto chvíle beznádeje a preplakaných nocí majú i nemajú za sebou, radia ti dobre, neuzatváraj sa, vyjdi von a to nielen fyzicky, ale aj duševne. Prajem ti, a aj všetkým ostatným ťažko skúšaným žienkam veľa síl a veľa lásky. A najmä veľa šťastných chvíľ, ktoré vám vynahradia tie, ktoré by ste najradšej nikdy nezažili. :pensive:
25. lis 2009 ve 22:43  • Odpověz  • To se mi líbí
baby, ja som na tom podobne ako jankajs, tiež sem občas nakuknem a potom si to vyčítam, lebo strašne plačem a rozmýšľam nad malou, že keby sa jej niečo stalo...no a potom na to stále myslím...

Chcem vám povedať, že vás veľmi obdivujem, viem-teda neviem si to ani len predstaviť, čo musíte prežívať, ste veľmi silné a statočné.....veľmi si vás vážim....držím vám všetkým palce a želám vám, nech ste v živote už len šťastné...myslím na vás.....VEĹA ŠŤASTIA :slight_smile:
25. lis 2009 ve 23:17  • Odpověz  • To se mi líbí
sasules - napisala si "ale ver ze pan Boh vedel,preco si ho bere k sebe - tak sa chcem spytat ci aj tebe zomrelo dieta???? lebo ked nam zomrela dcerka tak tuto vetu som absolutne neznasala a este jednu "ved budete mat druhe" alebo "ved aj druhy zomieraju" a podobne bl.....
viem ze je tu vela veriacich dievcat ja som tak isto ale po tom ako nam Emmuska zomrela som sa pozastavila nad vsetkym a chodim do kostola ale skor preto lebo to manzel chce a aj sa bojim cim nas zase Pan Boh potresta ak prestaneme. to je moj nazor - mozno sa niektore na to urazite ale preco Pan Boh zobral akurat nasu Emmusku, preco nie ine deticky - z celej mojej a manzelovej rodiny sme jediny co sa nam taketo nieco prihodilo a nikdo to nepochopi co to nezazil. Zboznovala som tiez vetu "ja viem ako sa citis" hej naozaj???? hm??? aj tebe zomrelo dieta?????nie tak potom nevies o com hovoris. sorry ze som sa tu rozrecnila len take pripomienky ma vedia napalit od ludi co to nezasili lebo som to pocuvala a stale pocuvam dalej len ony to nikdy nezazili a su "mudry"
26. lis 2009 ve 03:06  • Odpověz  • To se mi líbí
presne bronia uplne s tebou suhlasim ja nechodim do kostola a nemam rada taketo veriace recicky aj ked ich neodsudzujem a ked si chcu verit a chodit do kostola nech si chodia..ale take reci ez boh ho chcel k sebe tak si ho zobral aj mna s prepacenim seru...ta matka to uplne inak preziva a ostatni jej mozu hovorit co chcu vtedy myslis na nieco uplne ine a verim tomu ze polovica z nich ho vtedy aj preklina...ze preco jej babatko aj tie reci typy ved budes mat druhe ....ale v tej chvili je ti najdolezitejsie to co zomrelo...aj ked je pravda ze ked mas to jedno dietatko uz doma je to trochu lahsie lebo mas preco zit...ja viem ze mozno veriace to prezivaju inak ale ja si mysliem ze to si snazia len tak vsugerovat ze boh to tak chcel ma to tak byta za to skryju tu bolest ale vravim je to kazdeho osobna vec ako to prezije..ale je zasa super ze sa tu mozeme spolu vyrozpravat a je to potom take lahsie...
26. lis 2009 v 06:14  • Odpověz  • To se mi líbí
mila bronia a oxan myslim si ze ste nespravodlive pretoze ked aj niektora tu napise tu vasu prekliatu vetu "boh to asi takto chcel"tak si myslim ze to nemysleli zle chceli len upokojit ubolene srdce,zial.Aj ked niesom ta ktorej sa to nestastie nestalo citim zo vsetkymi pretoze ako mozno viete z mojho pribehu aj mi sme nienatom dobre boj sme nevyhrali a stale bojujeme a trapime sa,kazde zvonenie telefonu je ako peklo cele telo stuhne kto bude na druhej strane,a ako vravite kazda z nas je ina jedna je veriaca druha nie a kazda si to po svojom vysvetluje,takze neviem preco mate taky nazor naprik.na sasi ja si myslim ze sme tu kazda a jedna svojim sposobom potrestana,zrejme nieco natom bude ked sa stavaju take veci,ste neveriace a ja nikoho zato neodzudzujem,ale kazda nesieme ten svoj bolestny kriz,tak prosim neodcudzujte tie dievcata,ktore si to myslia.Prajem prijemny den.
26. lis 2009 v 07:59  • Odpověz  • To se mi líbí
Asi nikto nemyslel ziadne odsudzovanie, vsak Sasulik je nase slniecko :slight_smile: , ona ma tiez sestricku v nebicku a jej mamina prezivala tiez to iste ako my, my co sme o nasich mrnouskov prisli :pensive: .
Tiez nechodim do kostola, ale verim, verim ze nieco viac, ako tento pozemsky zivot existuje..
Preco nas Maximko mal vrodenu srdcovu chybu, ktoru ma 1% novorodeniatok?? Preco patri k tym malo detickam co sa rozlucia s tymto svetom tak rychlo?? Na tieto otazky nikdy nebudem vediet odpoved..Aspon nie taku ktora by mi dokazala aby ta bolest odisla navzdy, to prazdno co po nom zostalo..
Aj ked kazde nabozenstvo, kazda viera ponuka svoje vysvetlenie. Nam Maximko odisiel a ta jazva na srdci tu bude stale,, chyba nam...
A ako mamicka prvorodeneho synceka Anjelika mozem len dufat ze mozno raz nas bude maly nas cloviecik oslovovat mama a oci a spomienkami si budeme pripominat nasho Maximka.
26. lis 2009 v 08:24  • Odpověz  • To se mi líbí
Holky moje, je spousta otazek, na ktere nikdy nedostaneme kloudne odpovedi a spousta lidi kolem nas, kteri to zazili, ale mnohem vic tech, co rozdavaji rozumy a nedokazi se vcitit, jsou zde i taci, kteri vi o cem mluvime, aniz by to zazili (meli to v rodine, pratele nase apod.).
Ani ja nemela rada vety tohoto typu, bohuzel lide nevedi jak se s nami bavit. Me ted treba mrzi, kdyz po roce vzpominam, ze si lide kolem me mysli, ze se v tom utapim a zbytecne si vyvolavam vzpominky. Jenze nase spolecnost je vychovavana tak, ze vsechno spatne se musi zapomenout a vsechno hezke musi na povrch. Proc to tak je? Vzdyt i smrt je prirozena soucast zivota. Je pravda, ze kdyz odchazeji nasi rodice a prarodice, odchazi nase minulost. Kdezto, kdyz odchazi nase deti, ztracime budoucnost. Ale vzpominky jsou preci prirozene. Stejne jako vzpominame spolu s rodici na nase prvni krucky, na nastup do skolky, pak skoly, na prvni vysvedceni, na konec zakladni dochazky, na stredni skolu, maturitu, nastup na vysokou, promoce, svatbu, na prvni vnoucata.......stejne tak si vzpomeneme i na smrt blizkych. A proc, kdyz muzeme mluvit o tech radostnych vecech nemuzeme mluvit i o nasich blizkych, kteri nas opustili? Protoze ty vzpominky boli? I to je zivot a ten jde dal..........
Holky moje, vzpominejme na sve andilky a nenechme se nicim a nikym zastrasit a zahnat do kouta!! Ano, dalsi deti nam pomohou, ale to nase andelske tu bude take s nami, ikdyz jen v srdci a ve vzpominkach......
26. lis 2009 v 08:56  • Odpověz  • To se mi líbí
dievcata,to co som napisala nemyslela som to zle,len viete dobre ze kazda si to mysli inac a aj ked tam vspomenie boha,urcite to mysli dobre pretoze je veriaca a takto jej to viera kaze,neviem ale mne tato stranka,slova utechy vas vsetkych velmi pomaha,s kym sa mam rozpravat so sestrou?nie pretoze ona vsetky slova pocut nechce a my musime vediet ze aj ta najkrutejsia udalost sa moze stat.Skoro kazda ste tu svoju nestastnu udalost zazila,takze budme si blizke,napomocne jedna druhej,je mamicka ktora to chvalabohu nezazila ale je a suciti s nami.Dakujem vam vsetkym.
26. lis 2009 v 10:12  • Odpověz  • To se mi líbí
Ahojky včera my privezli urničku meho andilka dala jsem si ho do postylky a usnula jak dudek .nastupuji do prace tak mam strach jestli to zvladnu ustat .Přeji hezky den
26. lis 2009 v 10:19  • Odpověz  • To se mi líbí
Tadeas, zvladnes!!! Me kdyz privezli urnicku, tak jsem ji objimala a plakala, pak jsme se objali cela rodina do kruhu a spolecne plakali. Myslela jsem, ze to nepreziju. Do hrobecku jsem ho byla schopna ulozit az 21.3 t.r. a pote jsem napsala cely pribeh, ktery jsem posleze umistila na blog na dame - odkaz je v albu Honzulky juniorka....

Samama, ja to nemyslela ve svych radcich zle. Navic ty jsi jedna z tech, co se silene priblizuje k nasemu tematu, ale stejne zatim nemuzes rict (a doufam, ze nikdy nebudes moci): "Ja to take prozila!"
26. lis 2009 v 10:24  • Odpověz  • To se mi líbí
tak ulozen byl den po sleze.....
26. lis 2009 v 10:26  • Odpověz  • To se mi líbí
neviem aninam co tym sledujes nic zle som nenapisala ale v poriadku viac vam pisat a pliest nebudem
26. lis 2009 v 15:52  • Odpověz  • To se mi líbí
Samama, ja tim nic nesleduju. Pisu jen sve pocity a nikdo ti nezakazuje sem psat, spis to bylo napsane s laskou, jako ze jsem strasne rada, ze nemusite mit doma andilka........... Jak vidno, tak prestanu chodit zrejme i sem.....
26. lis 2009 v 16:01  • Odpověz  • To se mi líbí
Ahojte,tak teraz mam hrcu v krku ja :frowning2:
Nechcela som vam ublizit,nechcem ani nikomu nanutit vieru :frowning2:
len viem,ze niektori,ktori veria,ze sa raz so svojim dietatkom stretnu to znasaju trosicka lahsie.. :pensive:
radsej uz nebudem pisat.. :pensive:
26. lis 2009 v 17:46  • Odpověz  • To se mi líbí
Jsem ateista, pres Bozi viru je tu Mili a uzasne umi pohladit na srdicku. :wink:

Sasulec, nerekla bych, ze clovek, ktery neni verici to snasi hure. Clovek muze mit viru k necemu jinemu. Nekdo k bohu, nekdo veri prirode, nekdo veri na posmrtny zivot, nekdo v reinkarnaci...........
Dokud jsem neprozila smrt sveho ditete, nedokazala jsem se vcitit do sve matky, ktere umrel jeji syn ve 46 letech, verila jsem, ze ztrata jejiho syna, meho bratra, velice boli, ale nemyslela jsem si, ze je to az takove...... Od te doby rikam, ze nesoudim bolestive situace druhych, vlastne nesoudim ani "obycejny" zivot. Kazdy prozivame ruzne situace jinak a nikdo nemuzeme rici, nebo napsat, ze vime, jak bychom se v dane situaci zachovali my. Muzeme jen premyslet, jake by to bylo. Ale stejne se clovek zachova uplne jinak.

Sasulec, jen pis!!!
26. lis 2009 v 18:15  • Odpověz  • To se mi líbí
no asi som tu rozputala nejaku vojnu co. No ja som veriaca aspon som bola kym nam Emmuska nezomrela a teraz je to uz uplne ine, kladiem si otazky ked Boh existuje tak preco prave nam sa to stalo? za co sme boli potrestany?

Samama- pises ze sestra sa nechce s tebou rozpravat o malom? hm? lebo mne velmi pomahalo ked som sa mohla o Emmuske rozpravat a aj teraz po 2 rokoch - len pre moju rodinu je to take tabu, jedine co sa o nej chce rozpravat je nasa Emilka moja 8 rocna neter, ta furt Emmusku spomina skoro kazdy den - kresli jej obrazky a ked rozrava o rodine vzdy ju zahrnie medzi nas - mne sa to velmi paci.

Nasa Emmuska bola nase prve babetko a bolo to pre nas hrozne tazke a stale je. Ked zomrela za par dni som na to stretla jednu taku znamu, no robili mi 2 krat vlasy ale nic som o nej skoro nevedela len ze ma 2 synov, tak som sa sla ostrihat ku nej a som jej povedala co sa nam stalo a ona vravi ze viem o com rozpravat lebo ona pochovla 2 synov. Tak mi potom vysvetlila ze prvy sa jej narodil chlapcek a zomrel kratko na to - uz nepametam na co - potom porodila znovu synceka a ten bol zdravy, otehotnela 3 krat a mala problemi s dychanim tak brala stale do nosa ten sprej - neviem ako sa to vola, ale brala to asi 3-4 mesiace denne, samozrejme ziadny doktor jej nepovedal ze to nema brat ked je tehotna tak sa jej narodil dalsi chlapcek s nevyvynutymi pluckami ktory bol v inkubatore 3 mesiace a potom zomrel. tak mi vravela ze prvy krat ze to bolo hrozne - ze to nemohla prezit ale ked ten druhy zomrel tak ze nemala cas mysliet na to vsetko co sa stalo lebo sa musela venovat tomu chlapcekovi co sa narodil pred nim tak ze to trosku lahsie znasala - ale to je osud co? zomreli jej 2 chlapcekovia v priebehu par rokov.

uz ked som sa rozpisala tak vam este chcem napisat tym co zomreli deticky. mam jednu znamu Tanu a ona ma dcerku Tanicku - ked sa nam to stalo s Emmuskou jej dcerka mala 3 roky. Asi tyzden na to ako zomrela Emmuska nam Tanicka vravela ze jej sestricka zomrela velmi davno a ze s maminkou kazdy rok jej na jej narodeniny posielaju balonik do nebicka a ten rok poslali 2 jeden pre nasu Emmusku lebo ze jej sestricka Nataska a Emmuska su teraz kamaratky - tak som sa samozrejme doplakala ze take male 3 rocne dievcatko a mysli na nasu Emmusku a vela rodiny a znamich sa o nej nechcelo a stale neche o nej bavit. ked sme sa vratili do USA (ja tu zijem 21 rokov - Emmuska nam zomrela na SK - tam som bola len na dovolenke a vsetko sa to raz dva zomelelo, lekari zanedbali moju starostlivost a narodila sa predcasne - ja som mala 2 mesiace kontrakcie a som aj lezala v nemocnici a vydelo ma do kopy 9 lekarov a ani jeden na to neprisiel) tak ked sme sa tu vratili tak moja neter Emilka - mala vtedy 6 rokov, tak ked sme bolie niekde na oslave a tak a mali tam nejake balony tak sme si vzdy jeden zobrali a Emilka zacala taku tradicu ze ked sme tam povedzme, ona, manzel a ja tak zoberme balonik nieco donho posepkame Emmuske a pustime jej ho do nebicka a ona si potom vypocuje nase otkazy - mozno sa vam to zda detske ale pre nas je to take potesenie ze sme aspon na chvilu s nou v styku. sorry ze som sa tu tak rozpisala.
26. lis 2009 ve 20:47  • Odpověz  • To se mi líbí
sorry ta posledan veta mala byt "ze si vypocuje nase odpovede" nie otazdky
26. lis 2009 ve 20:51  • Odpověz  • To se mi líbí
broni, to je veľmi krásne s tými balónikmi, mne po Romankovej smrti napísala jedna maminka,že tiež s detičkami posielavajú do nebíčka balóniky, nech sa majú anjeličkovia s čím hrať, pamätám si ako veľmi ma to vtedy dojalo, že malé detičky vedia sa podeliť a poslať hračku do neba inému dieťatku. Odvtedy vždy striehnem na balóniky a možno je to detinské ale tiež ich budem vždy posielať môjmu a ostatným anjelikom.

čo Ste písali,že je ľahšie, keď je ďalšie dieťa, tak by som to upresnila, nie je ľahšie, len človek pri tej všetkej starostlivosti nemá až toľko času myslieť na svojho anjelika, hlavne keď je to ďalšie dieťatko ešte také malé,že potrebuje mamu skoro stále. Ale verte mi,keď Maťkovi rozprávam o Romankovi,vždy mám slzy v očiach a bolesť pri srdci. Som veriaca a mne viera pomáha veriť v budúce stretnutie a potom večné zotrvanie spolu. Každý deň sa modlím,aby sme sa s Romankom všetci mohli stretnúť ... Nerozumiem prečo práve on a aký to malo význam, celkovo prečo také malé deti musia odísť ... na to mi odpoveď nikdy nikto nedá a tiež neznášam,keď niekto povie," veď máte teraz náhradu Maťka " taká blbosť, on je ďaľšie dieťatko nie náhrada a Romika nikto nenahradí. Teraz si veľmi intenzívne spomíname na jeho posledné dni, lebo zrovna Maťko bude mať pol roka a Romik sa dožil pol roka a 4 dni. Akurát včera sa Maťko dožil toľko, čo mal Romanko, keď dostal sepsu a zobrali ho na ARO - odvtedy bol v umelom spánku a ja som už nikdy nevidela jeho krásne očká. :cry: Bolí to hrozne, ale nedá sa na neho nemyslieť. Moc mi chýbaš anjelik :pensive:
26. lis 2009 ve 21:10  • Odpověz  • To se mi líbí
Jdi na stranu:   Zruš
Tvůj příspěvek