Zemřelo mi dítě

@luznicarka My vieme, ze to tak nemyslia, ale asi nechapes, ako to boli. Ako napisala riverrein, nie je dovod, aby tuto stranku navstevovali mamicky, ktore o dieta neprisli. Pripada mi to sorry za vyraz nechutne...viac sa k tomu nevyjadrim. Moj nazor, ktory tu mozno niektore stastne maminky odsudia.

Navrhujem stop. Tato tema sa vola ZEMRELO MI DITE. Tak to prosim tie, co ste nestratili dieta akceptujte a nepiste sem o tom, ako nas chapete a obdivujete a ako by ste sa zabili, napocuvame sa zial o tom v realnom zivote dost...Jeden pan, len nedavno mi povedal vetu, ktora mi znie v usiach a citim zlost, hnev, nenavist, ktora sa bije s tym, ako sa snazim chapat, ze to nechape....Tu vetu by som najradsej vymazala ako to co sa mi stalo. a ta veta znela: ,,Lepsie sa stalo,, ...

@ursul ono pochopit nepochopia ale preco nie su ticho? Ono to tak zaboli...A stretavam sa s tym kazdy den pomaly... preco niektori aj co nestratili dieta dokazem vypocut a nebat sa, ze co zo seba vyprodukuju? Preco niektori dokazu potesit dusu a nezranit? Ako je to mozne? A niektori nie?

@leeenka26 Takže jinými slovy máš pocit že my co sme o dítě přišli ale už sme to překonali a máme další děti tak jako už sem nesmíme tyostatní podpořit a říct že se to časem zlepší a že zase budou mít doma dítko nebo jak jako ? Mno nic jestli že je to Vaše přání tak já už sem určitě chodit nebudu abych Vás tu teda nestresovala holt se s tim budu rovnat sama, protože představi si i mě to pořád trápí a sou dny kdy todle téma potřebuju, ale když tu vadí i názory těch co to překonali a máš pocit že téma má bejt jen pro ty co aktuálně přišli o děti tak jo fajn užijte si to 🙄 a neboj mě už tu fakt neuvidíš 🙄

@luznicarka ja som ale nevedela ze ty patris tiez k tym co prisli o dieta.

@luznicarka ked som si precitala tvoj prispevok, uplne to tak vyzeralo. vobec si nemyslim ze ked zomrie dieta dajmetomu pred 10 rokmi, ze to neboli. Toto nas bude sprevadzat cely zivot. Vies, zastavala si sa niektorych, ktore sem pisali svoje obdivy a podpory a pod. preto ma nenapadlo ze ,,patris k nam". Prepac, je to nedorozumenie.

@luznicarka pochybujem ze
@leeenka26 to myslella tak ako si to ty pochopila. precitaj si prispevky predtym. myslim zetu nejde o to kto kedy a pod. nesmieme sa urazat. len niekedy sa pri pisani neda intonovat a veci vyzneju inak...

ja som prisla tiez o dieta sice neviem co by to bolo ,mala som danu antikoncepcne teliesko a tak som si to dala zobrat aby sa mi neposkodil plod a tiez som si poplakala a povedala ze radsej dalsie a zdrave to dalsie ma uz 6 rokov a lubim ho dvojnasobne este aj za to predchadzajuce kolko krat som myslela ake by bolo .....len krute je to natom ze som chcela dalsie zdrave a aj tak mi to osud nedoprial predcasne sme sa narodili a stale sme chory a este nam aj epilepsia do toho prisla ale ho milujem nadovsetko dvojnasobne . 🙂

@leeenka26 Lenička, nestresuj sa teraz tým, či budeš bábo ľúbiť rovnako ako Samka....či to bude dievčatko, alebo chlapček , bude to tvoje druhé dieťatko. Nie prvé, ale druhé - a to zdôrazňujem. Pretože ty budeš maminka s dvoma detičkami, len jedno nebudeš mať pri sebe....Vieš, ja keď som čakala druhého syna, tak starší mal 9 rokov a tiež som si hovorila, že ako by som mohla to druhé /v brušku/ mať rovnako rada....veď tohto ľúbim najviac na svete, viac sa nedá...a hups, aké bolo moje prekvapenie, keď som si malinkého doniesla z pôrodnice a zistila som, že som schopná rozdávať lásku rovným dielom obom deťom. Nie rozdeliť ju medzi ne, ale zdvojnásobiť. Tým ti chcem, moja naznačiť, že dievčatko ti neprichádza Samka nahradiť, ale prichádza k nemu ako mladšia sestrička. Ja si hrám takú úchylnú hru, keď som v zahraničí a niekto sa ma opýta, koľko mám detí, tak tvrdím, že dvoch synov...manžel anglicky nerozumie, tak ma aspoň nepodozrieva, že mi zas preplo....a ja sa z toho teším potom ešte niekoľko dní....Stále si hovorím, že mám dve deti. Nenávidieť sa nemusíš, už si s tebou život dosť zahral, nemaj voči nikomu a ničomu výčitky, neospravedlňujsa, ty MÁŠ NA TO NÁROK a nie si povinná nikomu nič vysvetľovať....ten život za teba nikto už neodžije. Drž sa moja a neboj, malú bábiku budeš ľúbiť rovnako, to ti sľubujem....

@ursul
@leeenka26
@luznicarka
Viete čo? Mám nápad! Ako vidíte pár riadkov vyššie naša energia v snahe vysvetliť niekomu niečo vyfučala asi virtuálnym komínom....mám návrh, ak tu opäť pribudne niečo , čo je out, tak na to prosto nereagujme, prečítať to žiaľ musíme, ale hneď to hoďme do koša a hlavne si to nepripúšťajme. Myslieť si môžme čo len chceme, ale je stráta času sa dostávať do konfliktov, veď na túto stránku chodíme preto, aby sa nám uľavilo a nie aby nám dvíhal adrenalín....

@miliharmi ahoj je to velmi smutne ked sa nieco take stane. mne nezomreli deti ale my ich manzel zobral.je tazke to vysvetlovat preco ale nie mojou vinou. neviem sa stim stotoznit a uz je to 5 rokov. deti ma navstevuju 2krat do tyzdna a nestaci to. a ty musis byt silna. ver ze tam kde je je jej urcite dobre a cely tvoj zivot bude na vas davat pozor. mas urcite este pre koho zit,nie? drzim ti palce od srdca.

@ursul
@leeenka26
@luznicarka
Kto porušil pravidlá fóra? A čím? To aj také veci sa tu dejú????Prišla som až večer, tak som nestihla prečítať. A čo je so Zuzankou? Dúfam, že si v poriadku Zuzi, myslíme na teba!!!!!!

baby prepacte ze vam sem leziem ale neda mi nenapisat. ked pozeram temy tak na tej stranke je vidiet kusok prispevku tak preto som si vsimla co riesite.

co keby ste si zalozili novu temu a zamkli ju. to by bolo asi najlepsie. tuto temu nechajte otvorenu a ak sem pribudne maminka ktorej sa stalo nieco podobne priberte si ju k sebe ved to uvidite ze sem napise nova maminka.

ja chapem ze niektore len dlhodobo citaju a nemozu o tom rozpravat resp. pisat ale mozno by ste sem mohli napisat z casu na cas odkaz ze ak by sa taka nasla a chcela by sa k vam pridat tak ju priberiete a nemusi hned prispievat ak sa na to neciti.
v zatvorenej teme sa mozete omnoho viac otvorit. aj ked ako som pisala rozumiem ze tema pomaha aj neprispievajucim maminkam

opatrujte sa

@ursul
@leeenka26
@luznicarka
Som rada, že nie ste v zamknutej téme, nešla by som tam... ste pre mňa súčasťou tej najlepšej terapie a hovorím aj za iné, čo "len" čítajú a niektoré chápavejšie "našťastie" len čítajú....alchymistov a šamanov s najlepšie mienenými radami a usmerneniami akoby sme "to" mali robiť k tomu nepotrebujem....prečo by sme sa mali skrývať pred svetom????Nech sa konečne naučia aj iní ako reagovať v takýchto situáciach, ako pomôcť blízkemu bez toho, aby ste mu ešte viac ublížili... a nemusia sa k tomu za každú cenu vyjadrovať....keby sa tu založila téma napr. "Ako zahnať hlad v Somálsku", tak som presvedčená o tom, že minimálne každý druhý príspevok by obsahoval super radu a super nápad, pričom by neodolali pokušeniu vyjadriť sa čo najerudovanejšie aj ku globálnemu oteplovaniu v rámci danej témy samozrejme....

@riverrein neviem co tam pisal kto a co ze to muselo ist prec. mala by si sa aj ty troska uvolnit mozno by ti to pomohlo,aj ked chapem ze to nejde len tak 😉

Je mi smutno, že už aj v tejto téme sa strhávajú nezhody. Občas je treba niečo prehliadnuť. Viem, že je to ťažké, hlavne pre maminky, ktoré stratili dieťatko nedávno. Ak je treba, tak sa musí para vypustiť, ale bola by nesmierna škoda tému uzamykať. Je veľa mamičiek, ktoré znášajú rovnaku bolesť, ale nemajú silu prispievať pravidelne, či potrebujú čas , aby vôbec prispeli. Im by uzamknutie témy určite neprospelo.
Radšej sem tam prehliadnem "nevhodný" príspevok. Mne ako neveriacej napríklad nerobia dobre príspevky o anjelikoch a ako na nás detičky čakajú v nebi. Ale nemôžem ich odsudzovať, každý máme svoju vieru a každému pomáha niečo iné v týchto ťažkých chvíľach.
Prosím povznesme sa nad hlúposťami a buďme si radšej oporou, keď už sme samuseli stretnúť v takejto nešťastnej téme.
Prajem všetkým veľa síl. ☹

Děvčata, prosím, je třeba být aspoň trochu tolerantní. Vím, že mnohdy je něco řečeno nešťastně, ani já kolikrát nevím, co přesně napsat nové mamince, abych ji skutečně podpořila a třeba nezranila, ale na druhé straně si docela cením těch maminek, které sice nezažily, ale jsou ochotné pustit naši bolest aspoň kousek do svého srdce, vždyť většina se jen vyhne, aby jim náhodou kousek našeho smutku nezkazil náladu a dobré bydlo. Třeba ta básnička od @tiffanka byla krásná a mě pohladila po srdci, je fakt že to s tím smyslem se nepovedlo, na smrti dítěte je právě těžké to, že smysl nedává, ale @tiffanka nyní aspoň ví, čemu se vyhnout, já oceňuji, že se snaží, tolik jiných se vůbec vcítit nesnaží a když se to pak stane v jejich okolí, tak perly, co z nich padají jsou neskutečné.
Možná by uzavřená skupina mohla být pro někoho řešení a dokonce na MK už jedna existuje, ale klidně může vzniknout i další podobná, mě osobně to vůbec nevadí, ale toto téma jsem chtěla nechat otevřené, aby sem mohl přijít každý, kdo má bolest a nebo každý, kdo chce druhé v bolesti podpořit.

@leeenka26 Tak to důvěrně znám, měla jsem 3 chlapce a pak se mi konečně narodilo opravdu hodně vytoužené děvčátko a pak mi umřelo a já chtěla honem honem další dítě, protože jsem doufala, že to bude zase holčička a že mi nějak Milenku aspoň trochu nahradí, hodně jsem se k tomu upínala a když jsem se pak v půli těhotenství dozvěděla, že to je zase kluk, prožívala jsem to zoufale, cítila jsem obrovské zklamání, ne že bych měla něco proti chlapečkům, ale musela jsem si v tu chvíli konečně do dna připustit, že jsem Milenku ztratila, dokud jsem si myslela, že to bude holčička, tak pořád jsem doufala, že mi ji nahradí, když jsem se dozvěděla, že to bude chlapec, najednou jsem si musela přiznat, že už se nikdy nijak nevrátí, že už nikdy nebudu mít holčičku, byla jsem totiž už stará, abych po tomto těhotenství znovu ještě zkoušela další dítě, věděla jsem, že tohle je moje poslední možnost mít další dítě a že je to opět chlapeček, takže naděje na holčičku se tím nadobro rozplynula a já už zažila, jaké to je mít holčičku, že je to něco fakt jiného a věděla jsem, oč přicházím, kdybych to nikdy nezažila, nejspíš by mi to ani moc nepřišlo. Takže v tom těhotenství jsem to prožívala hrozně, ač jsem si uvědomovala, jak je to pro Tomíka nespravedlivé a fakt jsem se snažila ho přijmout, ale dnes bych ho nedala, chtěla bych mít holčičku, ale ne místo Tomíka, Tomík rozhodně patří do mého srdce, nikdy bych ho nevyměnila za holčičku. 😉
A ještě jedna věc, která se stala a je mi jí moc líto. Když jsem se na UTZ dozvěděla od doktora, že 100% kluk, pocítila jsem strašné zklamání a v tu chvíli mi najednou doktor povídá, co to, co to, nějaká podivná arytmie srdíčka, ale už se to zdá zase dobré, snad to nic nebude. Se srdíčkem nic nakonec skutečně neměl, ale já jsem přesvědčená, že se mu na chvíli srdíčko zastavilo, když pocítil moje zklamání, je mi to dnes tak líto, že jsem to takhle cítila, že můj milovaný brouček Tomíček se musel nějakou dobu cítit nemilovaný a nepřijatý. Snad jsem mu to potom svou láskou vynahradila a vynahrazuji.

@riverrein alchymistov a šamanov s najlepšie mienenými radami a usmerneniami akoby sme "to" mali robiť k tomu nepotrebujem....prečo by sme sa mali skrývať pred svetom????Nech sa konečne naučia aj iní ako reagovať v takýchto situáciach, ako pomôcť blízkemu bez toho, aby ste mu ešte viac ublížili...

Ano, tak s tím souhlasím, rady nejsou k ničemu, ale vyjádřená účast mi pomohla vždy.

@ursul
@abbey1
Ďakujem dievčatá za usmernenie, fakt to bola natlakovaná para, ale aspoň som ju vypustila a som rada, že môžem byť medzi vami...veď viete ako to myslím... Ani neviem ako, z čista - jasna som to nevydržala a musela som to napísať a potom to už išlo samo...Nejdem nič vysvetľovať osloveným maminkám, každé písmenko som myslela vážne a trvám na tom. S tým uvoľnením to mám ťažšie, ale pokúsim sa....abbey podpisujem sa pod tvoje slová, presne takto som to myslela, len som pred troma rokmi stratila pud sebazáchovy, a to potom spôsobuje takéto reakcie - žiaľ niekedy aj v bežnom živote....ale uľavilo sa mi....a dík za sprchu...🙂...dobrú noc

@leeenka26 Ja som so Sabi otehotnela v najnevhodnejšiu dobu. Filipkovi sa práve vtedy rapídne zhoršil zdravotný stav. Uvažovali sme vtedy nad všeličím, i keď sme vedeli, že potrat pre nás nie je riešenie. Ale to pochopí, len kto zažil. Manžel musel zostať v nemocnici namiesto mňa. Predpisy nepovoľujú hospitalizáciu tehotnej na onko. Pre mňa to bolo niečo nepredstaviteľné, opustiť maličkého. Ale ráno som chodila do nemocnice prvým vlakom a v noci posledným domov. Ak bola kríza, zostávala som tam s nimi i cez noc.
Sabínku sme si priniesli domov z nemocnice predčasne a o pár hodín na to nás Filipko opustil. Boli to strašné chvíle. V jeden deň som si jedno dieťa domov priniesla a druhé mi vzali. Ťažko mi jej aj teraz s odstupom času popísať svoje pocity. Prvé skoro 3 mesiace som mala pocit, že malú nemôžem a nesmiem milovať rovnako ako Filipka. Proste som bola presvedčená, že mu to nemôžem urobiť, veď nemôžem nahradiť jedno dieťa druhým. Je mi teraz jasné, že som malú milovala od prvého okamihu, ale nechcela som si to pripustiť. Starala som sa o ňu ako som najlepšie vedela, ale nechcela som sa na ňu citovo naviazať ako na maličkého. Podvedomie mi nedovolilo.Vo vnútri som kričala vždy, keď ju niekto bral z postieľky a maznal sa s ňou.A čo maličký?! On sa s nami už nikdy nepomazná! Ako teraz môžeme mojkať iné dieťa!
Asi sa ti ťažko chápe. Mne trvalo roky, aby som pochopila, čo sa to vtedy vo mne odohrávalo.Potom sa zrazu vo mne niečo zlomilo a bola som opäť mamou aká má byť. Milujúcou a oddanou a ochotnou si to priznať. Za Sabi a teraz aj Zaru by som dala život a stále vravím, že máme deti 3. Filpko bol a je náš.
Tak sa neboj, všetko chve čas. Znie to otrepane, ale je to tak. Keď raz niekto zažil niečo ako my, už pre neho nič nebude také, ako pre iných.Budeš úžasná mama a svoje dieťatko zahrnieš láskou, ktorej si plná.

@miliharmi Naozaj žiadne rady nepomôžu. Každá si tým musíme prejsť a nájsť spôsob, ako sa s tým vysporiadať.

@miliharmi
Vieš, mili, mne najviac "pomáhalo", čo sa týka iných ľudí, napr. len tiché objatie, resp. dotyk....mlčanie som si vážila najviac....Keď som bola po prvý krát v práci po dvoch mesiacoch PN, tak ma stretla jedna pani a len ma tichúčko objala.....bez slov.....to bolo fajn, skryť sa pred svetom do jej objatia....najhoršie bolo, keď mi chceli ľudia priať úprimnú sústrasť, vtedy som povedala "prosím, nie"....a kašlala som na konvencie, pretože myslím, že takáto situácia sa vymyká zo zaužívaných prejav slušnosti. Nejdem sa opakovať, že to určite ľudia robili s tým najlepším zámerom, ale nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie, a tak som sa naučila dať najavo svojmu okoliu, čo áno a čo už nie. Oni to nemajú odkiaľ vedieť, preto im to treba naznačiť. A to bol vlastne zámer môjho prvého príspevku....pri tých ďalších ma prevalcovalo nepochopenie....

@abbey1 presne tak

Najviac osamelými nás robia naše tajomstvá,a preto si myslím, že je fajn byť na takejto diskusii a naše vnútorné úvahy, resp. tajomstvá , ktorými nechceme zaťažovať najbližších si vypísať tu...a pocit pochopenia, ten je tu veľmi dôležitý. I keď je fakt, že si tým musíme prejsť každá sama, ale pri čítaní príspevkov sa zrazu pristihnem, ako si v duchu hovorím, že aj ja to mám takto, aj mne sa to stalo, aj ja som to takto cítila....ale aj to, že naozaj to nebude tak šialene intenzívne bolieť navždy, že príde pocit krátkych zmierení, že nemá význam trápiť sa tým nevysvetliteľným "PREČO".....a to tiež pomáha, pomáha pochopiť celý tento proces, ktorým sa stal náš život "po tom".....

Chcem len podakovať @miliharmi za jej prispevky. Niesom jedna z vas, napriek tomu ked vidim na nastenke prispevok od zakladatelky vždy nan kliknem a prečitam ho. Nie preto lebo som nechutna alebo sa chcem rypať v niekoho bolesti či sukromnom živote. Jej prispevky mi otvaraju oči, moje vnimanie Boha je nimi značne ovlpyvnene. Važne sa od miliharmi učim aj ked ju realne nepoznam. To o dôvrere v Boha... neviem sa dobre vyjadriť a zrejme v tejto teme nieje na to ani priestor.
Tiež vdaka jej prispevkom viem, že treba bojovať za pravo byť s dieťaťom ked ma potrebuje. a nenechať sa odbiť lekarmi, ktorý maju pocit že im tym sťažuje pracu
Taketo veci som pred tym neriešila a možno vam pride praštene že to riešim, ked nemusim. Ale lepšie je vedieť o svojich pravach predom a dufať že ich nikdy nebudem musieť využiť....

Dufam že som nikoho neurazila tym že som sem prispela. Možno som sa chcela ospravedlniť pred vami aj pred sebou, že vašu temu občas čitam. Nevnimajte to prosim ako prejav nejakej zvratenosti. JE to o učení sa o zmene pohladu na dôležite životne otazky.

@vejula presne tak, skutočne aj toto je ďalší rozmer tejto diskusie....

@leeenka26 myslim ze by som na tvojom mieste reagovala podobne slzamy ale v opacnom pripade....ja by som chcela dievcatko a keby to bol chlapcek samozrejme ze by som ho milovala ale ten prvy pocit by bol asi rovnako metuci a vyvolal by podobnu uslzenu reakciu,ale aj ked to bude tazke neries to teraz... uvidis ze ked sa narodi tak uvidis v nej kusok malinkeho-ved to bude jeho sestricka, a budes ju milovat, najdes si k nej cestu,aspon tak to vnimam ja hoc som to este nezazila ale myslim si ze na 100% to tak bude ale chapem tvoje terajsie pocity...neboj sa,nechaj sa prekvapit..budes uzasnou mamou aj dcerke 😉

nieco k davnej a stale preberanej teme- neriesit,som rada ze tato diskusia nieje uzamknuta....a velmi si prajem aby tato diskusia nabrala ten pokojny a povzbudzujuci nadych,ako mala.....chyba my ten pokoj a rozhovor o nasich starostiach,bolestiach o nasich pokrokoch a ubiehajucich zivotoch,chcem sa rozpravat o nasich detickach a touto temou im vzdat akusi uctu....aby vedeli ze sme na nich hrde,ze ich milujeme a ze budu v nasich zivotoch navzdy lebo tuto to tak citim,mozem o malinkej rozpravat bez toho aby sa na mna niekto divne pozeral,mozem rozpravat o svojich pocitoch bez toho aby som mala zly pocit ze som lietadlo..... a preto som tu na tejto diskusii.....venujme sa nasim detickam.....zasluzia si to