Nebaví mě být těhotná

Ahojte, neviem komu sa s týmto zveriť, tak skúsim tu... Nechcem znieť nevďačne a rozmaznane, ale hrozne ma nebaví byť tehotná a vôbec si to neužívam. Cítim sa kvôli tomu dosť zle... Mám výčitky svedomia, že iné ženy sa z toho tak tešia, alebo, že by si to priali a mňa to tak príšerne otravuje. Na malého sa teším veľmi, ale tehotenstvo ma strašne deptá. Nemám skoro žiadne komplikácie, až na posledné 4 týždne, čo sa mi skracuje a mäkne mi čípok, tak mám kľudovejší režim, ale aj to nie je až také zlé, len mi povedali, že sa nemám namáhať a že asi porodím trochu skôr ako v termíne. Inak do 8.mesiaca som behala po horách, výletoch, stále pracujem, mám, čo robiť cez deň. Pred tehu som nebola žiadna "wild žena", neholdujem alkoholu, ani žúrovaniu, posedieť s kamarátmi chodím stále. Jediné, čo ma "trápi" je to, že sa mi zhoršil reflux posledný mesiac, aj nevolnosti som mala len 1.5 týždňa. Ale napriek tomu si tehotenstvo vôbec neviem užiť. Príde mi príšerne dlhé, vlečie sa od februára, chcem, aby už bol malý na svete, čo ma práve deptá, lebo nikdy som nebola typ, čo sa tešil do budúcnosti, skôr si užívam prítomnosti. Mám pocit, že ma tehotenstvo obmedzuje, hoci je to skutočne minimálne, len trochu, čo sa týka športu (predtým som dosť športovala) a nemôžem sa toľko namáhať, ale inak nič také strašné. Občas sme si chodili sadnúť na koktail alebo vodnú dýmku s kamarátmi, ale to viem, že o chvíľu budem môcť ísť zas a zase bolo to raz za čas, takže fakt nechápem, prečo ma tak "zmáha", že takéto drobnosti nemôžem robiť. Cítim sa proste obmedzovaná a mám pocit, že tehotná budem fakt navždy. Snažím sa to brať racionálne, ale niekedy sa fakt pristihnem, že som kvôli tomu aj nepríjemná na okolie, pritom mi nikto nič nerobí a mne samej je dobre. Mám pocit, že som si jednoducho nahovorila, že tehotenstvo je strašné ešte predtým, ako som otehotnela, lebo mi všetci v rodine hovorili strašné historky, ako pribrali 30 kíl, bolo im zle 9 mesiacov, opúchali im končatiny, zadržiavali vodu a pod.. A teraz, aj keď mne nič z toho nie je, tak mam proste v podvedomí, že tehotenstvo je hrozné a racionálne sa toho neviem zbaviť.. :( dúfam len, že malý to nevníma v brušku nejako negatívne a cíti, že sa na neho strašne aj s partnerom tešime, lebo ak vníma to, aká som otrávená z tehotenstva, tak musí mať chudák pekný pobyt v brušku :(