• Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO
  • Doporučujeme:  Beremese.cz Modrastrecha.cz
  • Přihlas se
  • Registrace nového člena
  • Získej PLUSPRO

Má postižené dítě právo žít?

28. května 2015 
consti a ja by som ta za to neodsudila lebo verim ze nie je lahke vychovavat take dieta :zipper_mouth: a podla mna to nie je o viere..... bo co veriaci si ho necha iba koli cirkvi a potom sa narodi a da ho do ustavu? co je to z azivot pre to dieta? :zipper_mouth:
ja som sa nad svojim potratom nikdy neuvazovala.. ked som bola netehu tvrdila som ze by som ja nikdy nan nesla a nastastie teraz nebol na to dovod mysliet, kedze podla testov a uzv sme zevraj zdravy :wink:
16. srp 2006 v 17:34  • Odpověz  •  To se mi líbí
Zuz tak ať vše dobře dopadne :wink: !
16. srp 2006 v 17:44  • Odpověz  •  To se mi líbí
zuz11 a čo je ľahké? :confounded: :wink:
17. srp 2006 v 07:26  • Odpověz  •  To se mi líbí
consti tiez som poznala takych manezelov dlho nemohli mat deti maly sa potom narodil postihnuty a zil osem rokov ale oni nanho spominali krasne a kedze ani potom nemohli mat deti myslim ze v zivote neolutovali ze ani nepomysleli na potrat
17. srp 2006 v 08:42  • Odpověz  •  To se mi líbí
nič nie je lahke,je to ťažke,baby ja som videla ťažko zdravotne postihnute deti,take ktore ležali uz s tazkymi preležaninami,nepočuli,nevideli,niektore boli uz tak strasne povykrucané,niektore este krmili,ine na hadičkach,deti...niekoho deti...odložene deti..deti v zabudnuti..na konci chodby...ja som si hovorila,preco niekto porodi a sem ho odkopne ako nejakeho bastarda,preco vobec taketo dieta žije a ono zrovna som bola pri takom dievčatku,co bolo nepocujuce,nevedome,zrazu sa pousmiala a ja som sa rozrevala,bol to silny,nezabudnutelny okamih...a stale taky je,to musi niekto zažiť aby pochopil,,,ano,kebyže viem že sa mi narodi postihnute takto dieťa,idem na ten potrat,,ale keby neviem,a narodi sa spravim vsetko preto aby ten uz tak tažky život,ten boj,malo moje dieťa čo najkrajši,lahši..a verim v to,že aj taketo deti si zaslužia lasku,a nie byť schovane..na konci chodby...aby ich nik nespatril,mali by byť poučenim,pre nas všetkych,,aj taketo nemohuce stvorenie,vie vydať so seba vela čistej lásky,lubi aj bez babiky šušu či bez noveho lega...
17. srp 2006 v 08:45  • Odpověz  •  To se mi líbí
dorotka u těchto je to asi trochu jiný případ...manžel se s tou kočkou samozřejmě rozešel..málokterý chlap skousne to, že má postižené dítě..bohužel..takže je to hrozné, ale pro ni to bylo spíš vysvobození :pensive: :sweat_smile:
17. srp 2006 v 09:11  • Odpověz  •  To se mi líbí
ervotoc vies prave o to ide ze oni ti nikdy nepovedia mieru toho postihnutia a ty mozes porodit dieta ktore je sice postihnute ale viac menej schopne samostatneho zivota
17. srp 2006 v 09:16  • Odpověz  •  To se mi líbí
no jasne,baby mam tiež aj druhu stranku,ked rodič zavini postihnutie svojho dieťatka,jeden sused,narodil sa mu zdravy chlapček,on ho kedykolvek v noci zobudil,aby sa pochvalil svojim znamym,kamošom atd..a to od miminka,potom že zatancuj nam atd,všade ho vliekol,nemao režim babenko,v aute neskoro po nociach,,,,no des a potom ked ochorel,to zvalil na ženu a jej rodinu,pritom to bolo zamilovane,mlade chuda,ktorej začalo s nim postupne tyranske peklo atd,hruza,je to dllllhy pribeh,nedal ho ani do špecialnej skoly,radsej ho nechal prepadavať na skole a vystavil ho utokom a posmeškom,čo mu dva krat tiež naprospievalo,chlapec je dnes dospely,je na tom omnoho lepšie,,ale musi pracovať pre svojho otca od vidim do nevidim,nema absolutne nič,čo by on chcel,nema ziadne práva,nevie co je to ist von s kamaratmi,pretože vdaka otcovy ziadnych nema,,,nemoze sa ani najesť toho čo on chce,kedy chce,pretoze otecko by sa to dozvedel a vynadal by mu do tlstych nenažratych svin,,,atd,su aj taky rodičia,,,niekedy sa este chlapec zruti ked na nho dolahne ten tlak,,a jedno s druhym..hm a kto sa postavi prachačovy ktory ma vsetko pod sebou a clovek je rad ze radsej nevie co otecko v skutocnosti robi,,,mna pre jednu poznamku,co som mala,polial mojho milačika najlepsieho najvernejsieho havina,za ktorym mi je stale luto kyselinou a potom ho zrazil ...ale niet svedkov,niet na takeho dokazov...co by potom spravil keby sa niekto pusti do nho preto co robi synovy?...ale ono fakt bozie mlyny asi existuju,otecko trpi chorobou na ktoru si nemoze kupiť lieky...niet mu pomoci aj ked pobehal vsetkych liečitelov,kliniky..pekne trpi uz za tohto zivota,,ale co je to v porovnani s tym,ako doničil synov zivot...
17. srp 2006 v 09:45  • Odpověz  •  To se mi líbí
Moja mama robí s postihnutými bábätkami a detičkami do 3 rokov.Sú v decáku,lebo sa ich rodičia po narodení vzdali-aj vysokoškoláci napríklad. Nikto nemá právo nikoho súdiť,ale jedna vec ma ohromila.Mama spomenula, že tam jedni rodičia dali dcérku,lebo sa narodila bez rúk :confused: Intelekt aj všetko ostatné mala v poriadku.To je podľa mňa obrovská krivda spáchaná na svojom dieťati.Veď existujú protézy, ktovie ako medicína pokročí za pár rokov...Našťastie mama do nich toľko hučala,že si ju vzali domov.
17. srp 2006 v 09:49  • Odpověz  •  To se mi líbí
takoví lidi nemají mít děti... :pensive: hrozné...
17. srp 2006 v 09:51  • Odpověz  •  To se mi líbí
mercy, chudatko tie deticky :zipper_mouth: nikdy by som to svojmu ani postihnutemu neurobila :zipper_mouth: co je to za zivot pre tie deti? :fearful:
17. srp 2006 v 09:52  • Odpověz  •  To se mi líbí
neda mi neprispiet do tejto temy, kedze mam tiez postihnuteho brata. Narodil sa trochu predcasne a dodnes nikto nevie, co sa vlastne pri porode stalo, lebo mame ho brali cisarskym a v hlavicke mal krvnu zrazeninu - ako neskor zistil iny lekar doslova : "akoby po pade na zem" :confounded: - co radsej dalej ani nekomentujem. Lekara, ktory mamu rezal, uz potom nikdy nenasla, lebo tam furt nebol, a nemal prave sluzbu atd.
Ale nie o to ide. Moj brasko je mentalne na urovni asi 5 mesacneho dietatka a ked sa narodil, povedali, ze nikdy nebude vidiet, sediet,hovorit, chodit, jest inak ako z flasky...a ze sa nedozije skolskeho veku.
Pred tyzdnom mal 25 rokov :slight_smile: jasne, ze len lezi, a dokaze jest pokrajanu stravu, ak ho krmite lyzickou. Hoci to ma fakt tazke a ma dost velke bolesti, a kedze nehovori, musite sa vzdy dovtipit, co mu asi je, myslim, ze je stastnejsi ako my vsetci. Je komunikativny a strasne vela sa smeje, a hoci netusim comu, smejem sa s nim :grinning:
najzivsi je, ked pocuje z telky potlesk alebo sum z hokejoveho stadiona, to sa ide uplne zblaznit - takze ho asi bavi hokej a vobec je strasne spolocensky.
Neviem si predstavit, ze by sme ho nemali, i ked, kedze mama sa o neho nemohla starat doma, je v ustave, ale chodievame za nim cez vikendy a vzdy na sviatky a prazdniny ho mama brava domov.
Neviem, ako by som zareagovala ja, keby som cakala dieta, ktore ma byt postihnute. Ale urcite viem, ze ako ste uz mnohe pisali, jeden nikdy nevie, narodi sa sice OK,a potom sa nieco stane...takze nikdy neviete vylucit riziko,a asi nejde ani tak o to pytat sa PRECO sa to stalo prave mne, ale skor CO mi to chce ukazat a ci si prave na tom nemam uvedomit aky velky dar je byt zdravy, vidiet, pocut, jest, chodit sam.
Ja osobne som si to uvedomovala casto, hlavne ked ma trapili nejake veci, ze mam to uz len ja teda problemy, a vtedy sme sli za braskom, a mne doslo, ze moj mladsi bracho by asi rad mal tie moje "problemy" :dizzy_face:
17. srp 2006 v 09:57  • Odpověz  •  To se mi líbí
Je to tiež jedna strana mince-majú tam napríklad dievčatko s Downom, ktoré za dva rôčky jej života rodičia neprišli pozrieť-obaja VŠ.Len keď malo rôčik, prišla jeho babka a teta.Teta šla za ním a babka len plakala dole a nedokázala ho vraj ani vidieť...Niektorí ľudia to asi nedokážu prekonať.A iní takéto dieťatko vychovávajú a ľúbia... To AFP a amniocentéza má podľa mňa význam
17. srp 2006 v 09:59  • Odpověz  •  To se mi líbí
no baby a čitali ste v živote o Filipkovy?tak to som mala čo robiť aby som nerevala,svine a nie rodičia,ze otec si pride pre dieta az ked bude zdravy,pretoze on aj jeho rodina su zdravy a "mamicka"udajte vobec cely cas nevedela ze je tehotna a chlastala,do riti tam,preco ich stat nepotresta,dokedy budu deti trpeť vinou,bezohladnostou"rodicov" :angry: :angry: kazdy dava ruky od toho preč vari Filipko zato moze?ma tazke postihnutie vsetkeho mozneho,keby nechlastala bol by zdravy,,,a oni sa zaoberaju len tym kam ho umiestnia,,a kam ho umiestniť nemozu....preto uz nepozeram spravy ja by som zinfarktovala,vyrevala sa vzdy ked to vidim a najviac ma doraža ta nevšimavosť okolia a uradov,vlady,nenažratych politikov ktory sa hadaju len o tom kto co povedal na koho...a taketo problemy tak závažne su im ukradnute,ved ich sa to netyka...inak ja som uz zopar listov poslala,,,hm,odpoved ziadna,co uz maju tolko inych problemov,naco by robili zakony ktore by chranili detičky..ze ano...
17. srp 2006 v 10:00  • Odpověz  •  To se mi líbí
mercy moja mama sa tiez v domove (asi v tom istom) starala o take dievca ale len preto ze jej mama nezila a otec ju chodil pravidelne pozerat len nestihal starat sa o nu aj jej dvoch bratov ale ked podrastla tak si ju zobral a teraz je z nej zlata paraolympionicka so skoncenou vysokou skolou nie som si ista ale myslim ze pravnickou
a zuz boli tam aj horsie pripady moj otec doteraz spomina ako tam raz prisiel a male dvojrocne dieta si od neho pytalo alpu lebo ju chcelo pit aj takyto vedia byt rodicia :angry:
17. srp 2006 v 10:02  • Odpověz  •  To se mi líbí
no to hej,alebo trojročny chlapček ktory prestal fajčiť....bo jeho matka vyfajcila pocas tehotenstva 60denne....
17. srp 2006 v 10:04  • Odpověz  •  To se mi líbí
je to strašne baby,inak o nič lepšie na tom nie su ani stari opusteni ludia neverili by ste ake beštie deti dokažu byť,a je jedno či je to osobnosť,či politik,či herec,podnikatel,vš,či zš su hrozny...
17. srp 2006 v 10:07  • Odpověz  •  To se mi líbí
a viete co musela vsetko obehat mama, aby postihnuteho braska dostala z vojny? :slight_smile: v 18 mu prisiel povolavaci rozkaz, tak mama sla na odvodovu komisiu, ze on je tazko postihnuty a teda ma mat mooodru knizku.
Ale tie zelene doktorske hlavy, ze im papiere nestacia, a ze to by mohol povedat kazdy a nech s nim pride :grinning:
no uz ju vidim ako ho trepe na rukach po schodoch na 4. poschodie...
a najvacsi problem bol nakoniec v tom, ze to, ze je postihnuty, musi byt na ich tlacive so 4 peciatkami, lebo inak podla vojska je schopny :sweat_smile:
to len na pobavenie :slight_smile:
myslim, ze zivot postihnutych deti je tazky aj preto, co vsetko musia chudaci rodicia obehavat, ked chcu aby im priznali napr. prispevok na specialne pomocky, kociky, postele atd.
proste zakony a vyhlasky sa tvaria, ze sme vsetci zdravi, stastni a kazdy kto je "iny", radsej nech nam to tu nekazi...
17. srp 2006 v 10:08  • Odpověz  •  To se mi líbí
ervotoc vies co bolo brutalne neviem ci to este plati ale mojej spolubyvajucej robil otec v ustave pre mentalne postihnute deti a ti rodicia ak prisli raz do mesiaca pozriet svoje dieta mali narok na davky (cely mesiac sa o ne staral stat ale davky dostali rodicia) boli taky ktory to dieta ani pozriet nesli len isli k nemu rovno pre peciatku :frowning2:
17. srp 2006 v 10:09  • Odpověz  •  To se mi líbí
Dorotka, to už bolo veľmi dávno a ten prípad mal veľmi smutné pozadie.Tá pani je skutočne právnička,učí na fakulte a pláva, bolo s ňou veľa článkov,ale nikde v nich nespomína, ako o tie ruky prišla,len že to bola tragická udalosť...Ja viem,ako sa to stalo,hoci nie od mamy.U nás na okolí sa o tom vedelo.
17. srp 2006 v 10:19  • Odpověz  •  To se mi líbí
no Dorotka a tak je to aj u starych,opustenych,chorych ludi,deti pridu raz za mesiac,pre dochodok,este aj sprdnu sestricky atd.ako si to dovolili nakupiť im napr,navyse lieky,ci vodu,,,ich to ani nenapadne,dokonca aj prachači,ono fakt plati,čim bohatši tym lakomejši,matku švihli do opatrovatelskeho,chodili za nou len kym vsetok majetok neprepisala a potom len pre dochodok,ked chcela spachať samovrazdu pretože nema ani krem,ani oblubeny šalat,riaditelka sa nasrala,povedala,ze kašle pravidla,nepravidla,nakupila jej čo potrebovala,starka bola taka stastna,ožila,spievala,usmievala sa,začalo jej aj chutiť,bo mala to ,co nam vsetkym pride uplne normalne,ani si to neuvedomujeme,no a ked prišli detičky pre dochodok,ukazal sa im učet,a boli sklamany z toho ako sa ich matke darí....ani ju nepozreli a je tam xy horšich pripadov,je to zatvoreny svet a len ten,kto ho najde,navstivi pochopi o čom to je,rovnako v ustavoch pre deti,v nemocniciach atd,kto to nevidi,nepochopi ake silne povahy tam pracuju,s cim vsetkym sa tam stretnu,atd
17. srp 2006 v 10:35  • Odpověz  •  To se mi líbí
veľa detí sa narodí zdravých a problém môže nastať až potom.. či pri pôrode.. a veľakrát rôzne vady neodhalí ani perfektná predpôrodná starostlivosť.. myslím, že to všetky vieme.. ja reagujem na to, čo napísala ervotoc hneď na začiatku.. poniektorí tu na fóre vedia, že ja s takýmito deťmi pracujem, preto mi nedá opäť nenapísať.. pýtaš sa, prečo matka nešla na potrat a potom dieťa "odložila" do ústavu? a čo ak sa takým stalo až po narodení, či po nejakom úraze? skúšala si byť s takým dieťaťom dennodenne 24 hodín vkuse? s dieťaťom, ako si písala - nehybným, nereagujúcim na nič, možno ak na svetlo či tmu, kŕmené sondou, prebaľované.. skúsila si si to? je ľahké odsúdiť rodičov týchto detí.. aj ja som mala kedysi podobný názor, až kým som si to sama nevyskúšala.. a pritom tie deti nie sú moje, napriek tomu im s láskou hovorím, že sú moje.. každý z nás je iný.. možno ty, možno ja, dorotka a mnohé z nás tu na fóre sme presvedčené, že my by sme to zvládli.. ale to nemôžeš vedieť dopredu. Možno aj rodičia tých detí boli odhodlaní bojovať a nevzdať sa, ale nemôžeme vedieť, čo sa stalo.. či stratili prácu a nemajú peniažky, či stratili partnera a sami to jednoducho nezvládnu, či len nemajú síl Ďalej bojovať.. nie je to jednoduché, a preto by sme ich nemali odsudzovať. Nemôžeme vedieť, či si ich neberú domov aspoň na víkendy, či na dovolenky.. viem, nie je to to isté, ako keby ich mali nonstop doma, ale nie každý sa dokáže obetovať na 100% a venovať sa len postihnutému dieťaťu.. tak, ako má postihnuté dieťa právo žiť, má ho aj jeho matka, či otec.. a žiť neznamená len existovať, dýchať..

PS: aj v mojej triede boli rodičia, ktorých som obdivovala pre ich lásku a obetavosť a snažili sa urobiť pre dieťa maximum, ale boli aj takí, ktorí len lamentovali a pritom vôbec nedbali na rady odborníkov.. ako som už povedala, ľudia sú rôzni a nie každý na to má.. najhoršie na tom je, že si to ani nepripúšťa..
17. srp 2006 v 11:29  • Odpověz  •  To se mi líbí
ervotoc na druhou stranu, jak si dítě vychováš, takové ho máš..nevěřím, že se někdo jen tak změní, asi i výchova byla v této rodině chladná. U nás vím, že ať já nebo bratr bychom se o rodiče automaticky postarali, jsme k tomu vedení a styděla bych se za jiný přístup! :wink:
17. srp 2006 v 11:29  • Odpověz  •  To se mi líbí
denik ja som nikoho neodsudila ako to ty spominaš,odsudila som "matku"ktora chlastala cele filipkove tehotenstvo aj otca ktory si pride po nho ak bude zdravy,teda nikdy šupli ho tam a bolo....aj ja som na takom mieste pracovala preto to asi pišem,,,consti nezalezi len od vychovy,aj od povahy,okolia,vplyvov okolitych,,,vsetkeho mozneho,,,aj vzdelany clovek s dobrym zazemim a vychovou moze skoncit ako trosečnik,,,
17. srp 2006 v 11:35  • Odpověz  •  To se mi líbí
ervotoc, ale ja som reagovala na tvoj prvý príspevok v tejto téme (na tejto strane), nie na Filipka :wink:
17. srp 2006 v 11:40  • Odpověz  •  To se mi líbí
ervotoc ja nehovorim ze by som zvladla tazke postihnutie to nedokazem odhadnut ale ja by som si vycitala ak by som dietatu nedala sancu ze to bude iba lahsie postihnutie
a to co som napisal o tych ustavoch vies ked sa tam niekto ukaze aby si vybral iba peniaze to je svinstvo nie to ze tam to dieta dal
17. srp 2006 v 11:40  • Odpověz  •  To se mi líbí
margarita,no to sa stalo aj znamej,je to des co vsetko si rodičia musia preskakať a casto sa stretavať s aroganciou uradnikov atd,aj znamej zobrali prispevok na syna pretoze ma ona dochodok-invalidny,ich nezaujma z coho ma zit,platiť ucty,nastastie sa nad nou pozastavila ina dobra duša a pomohla jej "vysomariť "sa z mnozstva papierov,vybavovania a vsetko dopadlo ok,ale kazdy take štastie nema,,inak aj to je sila,rodič s vozičkarom nema pomaly na nič narok,,,vybavuje,beha sem a tam a nema narok na to,,a tam to ,,pretoze....a ina pani ktora chodi po svojich ma narok na auto,na benzin,na telefon na sprchu,schody,taku postel, a onaké kupele-to su tie znamosti....
17. srp 2006 v 11:42  • Odpověz  •  To se mi líbí
aha ano,maš pravdu,zabudla som tam napisať že to boli deti z miešanych-pribuzenskych počati,dieťatka narkomanov,tabletkožrutov,ožranov,,no a podobne...musim povedať ze drviva vacsina bola romskeho povodu,ale bol tam aj chlapček vysoko postavenej znamej ženy ktora sa "len"hambi atd,,,o tom som nechcela pisať...
17. srp 2006 v 11:49  • Odpověz  •  To se mi líbí
no tak čo sa týka rómskych rodičov, k tomu sa ani nevyjadrujem.. som s nimi dennodenne v kontakte a.. proste no comment :confounded: no a čo sa týka tabletkožrútov, ako si napísala, tak to je potom tiež no comment :grinning: píšem jak tatar, ale čo môžeme očakávať zodpovednosť od takých ľudí? nevážia si svoj život, tak čo život ich bábätka? myslím ale, že táto téma je trošku o inom, tak by sme ju nemali kaziť.. Áno, sú v ústavoch aj deti vysokopostavených ľudí, ktorí sa za ne hambia, ale to je už otázka ich cti a svedomia.. Ja som mala skôr na mysli bežných ľudí, ako sme my :slight_smile: :grinning:
17. srp 2006 v 11:57  • Odpověz  •  To se mi líbí
Zaujala ma tato tema a tak by som sa rada podelila o svoj nazor a skusenosti.
Vela rokov som si neuvedomovala vaznost situacie pri postihnutych detoch. Posledne dva rocniky na ZŠ som chodila na Mokrohajsku (dlhy pribeh preco...to tu nebudem rozoberat) Ako mozno uz mnohe viete, je to bratislavska skola pre telesne postihnute deti a mladez. Prvy moj moment ked som spoznala svojich spoluziakov bola lutost - proste bolo mi ich hrozne luto. Po case som zistila, ze tie deti nie su o nic menej nez ja. Maju len jednu chybicku - ten svoj postih. Inak su to stastne deti, ktore su rady ze su na svete a uzivaju si kazdu chvilku zivota. Na tejto skole su deti s roznymi postihmi - bez ruk, bez noh, kombinovane postihy. Vsetky su vsak velmi mile a ked som sa s nimi rozpravala, nabrala som neskutocnu silu. Neviem to popisat ale tie decka ma proste nabijali energiou. Este teraz sa tam velmi rada vraciam, rozpravam sa s nimi...asi sa tu vsak rozoberali aj dusevne chyby ci ako to nazvat...jaaaaj - mentalny postih. Aj s tymito detmi som mala moznost stretavat sa apocity - take iste ako som tu rozoberala vyssie. Tie deti boli uzasne! Boli ine nez zdrave deti, to iste, ale tesili sa, smiali sa, boli stastne!
Keby mne lekari oznamili, ze moje dieta bude postihnute, budem onho bojovat. Ved predsa to dieta nemoze za to co sa mu stalo... Dala by som mu moznost zit, aj keby to bolo tazke pre mna a mozno i pre neho. I taketo deti maju pravo sa narodit a robit svojim rodicom radost.
Samozrejme, kazdy ma na to iny nazor a vela to zavisi od okolnosti ale v kazdom pripade by som takemuto babu dala moznost narodit sa.

Ale urcite by to malo byt rozhodnutie rodicov a nie ministra!!!Co jeho do toho? Sak to bude starost rodicov, oni sa o neho budu starat nie on...to sa mi zda vazne prilis sebecke a netaktne...

Sama sa pripravujem na tazke casy...brat moze kazdu chvilu oslepnut (mozno do roka, do piatich) a nasi raz budu stary....cize sa budem starat o troch... Je to krute ale v zivote cloveka prichadzaju aj tazke casy. Treba ich vsak prekonavat, nie sa im vyhybat.
17. srp 2006 v 11:58  • Odpověz  •  To se mi líbí
Jdi na stranu:   Zruš
Tvůj příspěvek